Už toľkokrát bola zamilovaná. Milovala vôňu mesta, keď ním kráčala. Všetko je zrazu krajšie, keď je človek zamilovaný... Človek sa o tom toľko dočíta v ženských časopisoch, ale ten pocit je milión krát silnejší, keď TO zažije na vlastnej koži. Zamilovala sa mnohokrát, myslela si, že chyby a sklamania, ktoré prežila už viac nebude opakovať a poučí sa z nich. Nevedela ani opísať ten pocit, keď sa jej roztriasli kolená vždy, keď ho videla. Chcela si spomenúť na chuť jeho pier, keď ležala sama v chladnej posteli po nekonečne dlhej hádke...

Kedy je prechod zo zaľúbenosti k Ľúbim ťa a potom Milujem ťa? Je to nejak časovo ohraničené? Vždy hľadala chlapa s ktorým zažije len tieto 3 stupne. Nenávidela, keď prišiel stupeň číslo 4 – Už to nieje to čo bývalo a potom stupeň číslo 5 – Áno, stretávam sa s inou. Stupeň číslo 6 asi poznáte – Rozchod. Nebola nijak zaujímavá ani krásna. Na ulici by ste takých stretli desiatky. Vždy hľadala niekoho komu môže dať tú lásku, ktorú INÍ odmietli. Sedela v MHD, pozorovala okoloidúcich ľudí: matka s dvomi deťmi, párik zaľúbených tínedžerov, chlap s aktovkou nesmelo sa otáčajúci za blondínkou v čiernej minisukni. Nevedela sa dočkať jeho vône, poznala ju dôverne. Bola taká mužná a pritom tak známa. Niekto jej raz povedal: „ Ak nevieš, prečo miluješ vtedy skutočne miluješ!“ Ona vedela, že to viac ako to čo cítila k ostatným. Milovala jeho veselé oči a krásny nevinný úsmev. Vystúpila neďaleko jeho bytu. Ešte aj to sídlisko má niečo do seba, keď jediné čo vníma je ON. Usmial sa. Pristúpila bližšie a nežne ho pobozkala na líce. Začervenal sa. Už si ani nepamätá ako sa spoznali. Ale ako každí, aj ona poznala niekoho kto pozná niekoho, kto je voľný a hľadá lásku. Nasledovalo rande na slepo. Obaja boli nervózni. A dnes ju drží za ruku a prechádzajú sa pod rozkvitnutými čerešňami.

Pamätá si na ich prvé rande. Prišla vo vysokých lodičkách a asi 5krát si skoro vyvrtla členok. Už vtedy mu pripadala roztomilá. A zároveň vražedne sexy. Často myslel na to, aké to môže byť, mať ju vedľa seba a nepustiť. Jej vôňa ho privádzala do šialenstva. Končekmi prstov jej prechádzal od šije až po zadoček. Chvela sa. Páčilo sa mu to. Ešte nikdy so žiadnou nezažil to čo s ňou. Sex je zrazu úplne iný, keď JU miluje a nieje to len zábavka na spríjemnenie sobotného večera. Ležala na bruchu a pozerala sa na neho. Bol z nej nervózny. Nevedel, čo si o ňom myslí, načo myslí. Chcel ju pobozkať, ale ona sa len šibalsky usmiala. Bez mejkapu vyzerala ako dievčatko. Miloval jej pehy a mačacie oči. Zaklonil sa k nej a špičkou jazyka prešiel po jej uchu. Jazykom si prešla po dolnej pere a slastne vzdychla. Miloval na nej všetko a zároveň nenávidel sám seba, že sa s ním dokáže hrať. Miloval, keď išla po meste. Vedel, že ani jeden chlap neprejde okolo nej bez povšimnutia. Žiarlil, no na druhej strane bol pyšný, že patrí len jemu. Pri nej zistil, že všetky tie, ktoré poznal a dostal do postele, boli ako keby len trofeje, ktorými sa chválil pri pive. Dokonca aj pri lakovaní nechtov je krásna. Tak prirodzená a nežná. Nežná a vášnivá zároveň. Miloval ako sa vedela zahrať na neviniatko a bezbrannú mačičku vždy, keď jej to vyhovovalo. Ráno si ani nevšimol, kedy vstala a začala pripravovať raňajky. Chodila po byte v jeho tričku na spanie. Bol na ňom nápis: Nebuďte ma, pracujem. Otočila sa a spýtala: „ Dáš si omeletu alebo radšej hrianky?“ Vstal z postele, prišiel k nej a zozadu ju objal. Cítil jej vôňu zmiešanú s jeho. Zašepkal jej do ucha: „Hádam mi nechceš urobiť raňajky a nechať ma tu samého?“ Usmiala sa, vedela, že ju chce znova dostať do postele. Protestovala a mrzuto mu povedala: „ Najprv spoločná sprcha a potom posteľ!“ Nahlas sa zasmial a ona s ním. Uvedomil si, že je pre neho ako droga. Ešte stále jej nemá dosť, stále ju potrebuje, nevie sa jej nabažiť... Pohladkal ju po brušku a zašepkal jej do ucha: „ Asi ťa milujem. Teda nie ASI ale určite.“ Pohladkala ho po tvári a zaspala v jeho náručí.