Krásne vlasy Slnka v tele,
spev bohyňe tíško znie.
Hľadím do tých očí smele,
a v srdci mi bolesť pnie.

Obmedzenosť ľudskosti,
zrnko Boha v srdci má.
naivná ponuka večnosti,
vo vieru sa zapredá.

Tíško mi leži pri nohách,
jemne vzlyká ranená.
Stratila sa na cestách,
kde túžba niečo znamená.

Omýva mi nohy žiaľom,
do vlasov ich utiera.
Vravím jej smutné shalom,
že láska šťastím umrela.

Tak ležím držiac zrnko v dlani,
Božskosť v sebe zavrhnem.
Chutnám ten jej nápoj slaný,
a horkosť lásky prehltnem.

Ľudskosť je tak neverná,
hľadá všade bolesť slasti.
Je to túžba zámerná,
a či je to zrnkom v srdci?