V malom mestečku  Dragmor v severnej Alunahe žili škriatkovia Simson, Alun a Gahar, boli tam aj elfovia, ľudia ale len  málo, najviac tam bolo čarodejníc a čarodejov. Bola tam aj Ganová základná a stredná škola. Anastázia,Terikiva a Misti boli tri najlepšie kamarátky.

 

Jedného slnečného dňa  išli Anastázia, Terikiva a Misti do Dračej  jaskyne. Bola tam veľká tma, tak použili svietiaci zub.V tej chvíli zbadali  niečo, čo ešte nkdy nevideli, bola to veľká červená číslicová skrinka. V tej veľkej tme zbadali že na skrinke sedí vták, to nebol hocijaký vták, vedel rozprávať. Bol to Fénix. Spýtal sa ich, či vedia heslo, ale ony nevedeli.

 

Nakoniec sa spýtali ako to heslo maju nájsť.

Fénix im odpovedal: „Za tromi horami cez dračiu dieru pri dravej rieke, osem  dní a deväť nocí, tam nájdete pukancový strom, ktorý má papierové listy a na jednom z nich je napísané heslo neviditeľným atramentom.“

Misti sa spýtala: „A ako budeme vedieť, ktorý je to list?“

„Veď Anastázia ty a Terikiva ste čarodejnice.“

„Lenže my to kúzlo nepoznáme.“

Tak povedal Fénix: „Musíte ísť do levičej jaskyne po knihu kúzel. Veľa šťastia!“

„Poďme! Pôjdeme na lietajúcom koberci.“

 

„Koberec, koberec, odnes nás do levičej jaskyne.“

O pol hodiny boli tam.

 

„Tak poďme!“, povedala Misti.

„Stoj!“

„Prečo?“, spýtala sa Misti.

„Ty nevieš, že tam sú nástrahy?“

„Nao.., nao.. naozaj?“ Misti celkom zbledla.

„Neboj sa“, povedala Anastázia.

„Pôjdeme a použijeme kúzlo aratrikina“.

Šli a videli, že tam nie sú len nástrahy, ale aj ozajstné levy.

„Čo teraz?“

„Neviem“.

„Počkaj, spýtame sa ich, či nás tam pustia pomocou kúzla.“

„Dobre!“

„Hun, hun ku“.

„Nie“, odpovedali levy.

„Prečo?“

„Preto, lebo kniha kúzel sa nesmie dostať do nesprávnych rúk. A načo vám vlastne bude?“

„Potrebuejem sa naučiť kúzlo na čítanie neviditeľného atramentu“.

„Dobre, tak poďte. Nech sa páči!“

„Ďakujeme a dovidenia“ a odleteli lietajúcim kobercom k tmavému lesu.

„Ďalej s vami nepôjdem“, povedal koberec.

Museli ísť peši. Išli tmavým lesom, pri rozprávajúcich stromoch okolo dravej rieky, popri obrej jaskyni a napokon išli cez dračie územie, takzvané Dračia diera.

„Pozor!“, skríkla Misti.

„Bežme, draci!“ Nakoniec šťastne prešli cez Dračiu dieru.

„Poďme cez tie hory, ako povedal Fénix“.

„Už nevládzem“

„Ani ja, oddýchnime si“, povedali Terikiva a Anastázia.

„Čo keby sme zavoali lietajúci koberec?“, navrhla Anastázia.

„Nepríde, ale metly áno“, povedala Terikiva.

„Super!“, zvolala Misti a odleteli až k pukancovému stromu.

„Kúzelný atrament, ukáž nám ktorý z tvojich listov to je!“, zobrali modro blikajúci list a prečítali si heslo. „Červený, biely kvet, truhlička s pokladom otvor sa hneď!“

„Ideme späť“, povedala Terikiva.

 

„Metlička, metlička,

odnes nás preč,

za hory za doly,

cez rieku, cez dieru,

k Fénixovmu pokladu hneď!“

 

A boli tam a povedali heslo: „Červený, biely kvet, truhlička s pokladom, otvor sa hneď!“

Truhlica sa otvorila a v nej ležala zlatá ruža. Fénix im povedal, že keď si privoňajú, splní sa im každé želanie. Privoňali a želali si byť doma.