Je síce fakt, že sme ešte neleteli ani tam, ale ako rátam tak rátam, vychádza mi, že o osem dní sme späť.  Toto včera pri rannom kakavku doma motorkár zahlásil. Skoro som sa udusila vianočkou. Zasmiala som sa ale zároveň mi napadlo, že je čas zbaliť veci. Kufor už týždeň stojí v obývačke,stále som nevedela či sa mi podarí zbaliť nás do jedinkého kufra. Nerada sa motám s veľkou batožinou. Takže večer doma nastúpila moja akčná trojhodinka. Pripraviť handry a všetko potrebné čo inak doma ani niekedy nepoužívame. Však to poznáte vetička "čo keby náhodou" rezonovala pri každej maličkosti. Motorkár sadol k netu a zistil aké sa na nás chystá počasie americké. Tak vraj 32 až 38 celziových stupňov. No a začalo sa prebaľovanie kufra, veci s dlhým rukávom von a krátke rukávy dnu. Tri baby sa majú zbaliť do jedného kufra. Jejda a motorkár samozrejme tiež. Kufor sa scvrkával a kôpky prádla rástli. Nuž tak znova, som to vybalila a zabalila.  Do takej malej príručnej si beriem Rozprávku sľúbila som, že bude motorkárovi na kolenách sedieť, s radosťou si pripomenieme čítanie z našich spoločných začiatkov. Čítavali sme si spolu Nevedka.  Krásny malý červený kufor je teda pripravený na cestu. Ja len dúfam, že sa niekde po ceste nazatúla. To vraj kufre radi robievajú. Moja šéfka si tak bez neho užila dva týždne vo Francúzku a keď sa vracala späť nezbedný zatúlanec ju čakal na letisku v Prahe. No verte potom kufrom. Tak ešte nakúpiť make up, a nejaké krémiky a samozrejme na čo sa vždy zabudne u nás je zubná pasta, ešteže nosievame každý vo vrecúšku žuvačky. Tak tie máme ale skúsim zobrať aj tú pastu. Horúčka sa stupňuje a zajtra o takomto čase budeme už hodinku v lietadle na ceste tam....Tak Disneyland teš sa motorkárska rodinka sa na teba chystá v plnej zostave. V sobotu ráno vyrážame po rozprávkových cestičkách a hollywoodskom pozlátku.