Opäť raz na tému toľko krát preberanú ale stále neznámu.

Čo už vieme o láske ? To,že nás vynáša do výšin kde slnko vžy krásne svieti a nekonečná energia okolo nás prúdi alebo nás ubíja do neskutočných hlbín duševného prázdna, ktoré je plné horkosti a smútku.

Každý z nás tým prechádza zas a opäť akoby to bola súčast akéhosi rituálu,ktorý sa skonči len pre vyvolených (nemyslím tých z TV) ktorý pochopia súvislosti alebo sú majú šťastie.Prípadne pre tých,ktorý z času na čas spustia padací most a na chvíľku opustia hradby samoty a strachu z opätovného sklamania a v danom momente majú toľko štastia,že stretnú toho/tú pravého/pravú. Ale vo väčšine prípadov sú hrady a zámky dobre zásobené a opevnené a tak sa nestáva príliš často,že ich majiteľ opustí,nakoľko kastelán (ak nejaký je) zabezpečí všetky základné potreby pre život.

Tak rád by som bol kastelánom, ktorý priniesie lásku a radosť do zámku,rozjasní tmavé komnaty a zrúca hradby samoty a strachu.

Možno raz sa mi to podarí a hradná pani nádherým úsmevom ma obdarí.