Touto vetou mi odpovedal prednedávnom jeden priateľ v podobnej debate.Po prečítaní tohto článočku mi to prišlo opäť na um. Dlho som nad tým uvažovala. V podstate som niečo podobné povedala pred mnohými rokmi (ešte na strednej škole i ja) Vtedy mi spolužiak (na tú dobu s veľmi dobre situovanej rodiny) zahlásil, že mi závidí lebo ja mám stále peniaze. Vtedy som sa schuti zasmiala, pretože naši stavali chalupu doslova svojpomocne, bez príspevku rodičov či zvyšku rodiny. Pôžičiek kopu a otec po úraze zostal na invalidnom dôchodku. Ale žili sme. Otec mi vždy hovoril, peniaze keď sú, minú sa, keď nie zájdeš sa. A podľa toho sme žili. Ale odbočila som. Vrátim sa k tej debate so spolužiakom. Postupne sa debata prepracovala k budúcim zárobkom, kto by koľko chcel raz zarábať. Šokovala som ho vyhlásením, že mne stačí na výplatu koruna na mesiac. Podstatné je aby som si za tú korunu mohla kúpiť čo potrebujem, hoci aj auto. Nie som ekonóm a aj na tú dobu to bolo trúfalé vyhlásenie, ale platí dodnes.
Každý sa ženieme za vyššími platmi, lebo ceny stúpajú. Chceme autá, domy, televízory, pračky, umývačky riadu, také haraburdy, hentaké vehikle (pardón za tie tvrdé výrazy) a častokrát sa pýtam načo? Nato aby ľudia videli, že ja na to mám? Na to aby som ukázala svetu že som IN? Ale veď tým sa dostávam do uniformity, niekým nadiktovanej. Prečo? Prečo sa mám stresovať tým, že jeden má to a ja musím mať viac. A teda musím aj zarábať viac. A keď chcem zarobiť viac, musím aj pracovať viac. ALE! Zrazu zistím, že mám menej času, nestretám sa tak často s priateľmi, moja rodina, moji blízki ma vídavajú čoraz menej a v horšej a horšej nálade. A zrazu je človek sám, zodratý unavený, nešťastný a s otázkou v očiach, toto som chcel? Keď sa k tomu pripoja zdravotné problémy, alebo vážnejšie následky, zrazu zistíme, že ani video, ani auto ani milióny v banke nie sú podstatné, keď nám chýba láskavá ruka čo nám podá pohár vody, milujúca náruč, kde môžeme nájsť útechu, priatelia, ktorí nás povzbudia hoci aj vtipnými historkami.
Asi veľmi kľučkujem. Mohla by som teraz písať o rôznych a často i hrôzostrašných životných príbehoch, ale povedzte mi, načo? Veď to každý má možnosť vidieť v svojom okolí, stačí len chcieť a vedieť sa poučiť. Peniaze nie sú všetko, ale sú podstatné pre život. Žiaľ.
A pritom možno stačí tak málo, vedieť si stanoviť reálne ciele. Napr. spomínaná dovolenka. alebo auto. Stačí si položiť otázku či to chcem aby som bol ako iní, alebo chcem byť svojský. či ma za tým ženie túžba mať to preto že to má sused (kamarát, švagor...) alebo preto, že práve na tomto mi závisí život. Ak ide o život no prosím, napr. pokiaľ by som trpela vážnymi zdravotnými problémami a viem, že v zahraničí sú kúpele kde mi vedia pomôcť, neváham ani nad tými 45 tis. Sk, ale inak, je mi fajn aj keď mám nohy strčené v potoku, nad hlavou mi šumí lístie jelší a spievajú vtáčiky, v noci mi pod oknami miesto opitých turistov cvrlikajú cikády a môžem pokojne spať pri otvorenom okne a dýchať čistý horský vzduch.
Po prečítaní tohto si mnohí určite povedia, že som naivný blázon, ktorí sa našiel v nepravom svete. Nie, žila som presne týmto spôsobom života, plného zhonu. Dostala som však druhú šancu, už ju nechcem premárniť.

peniaze boli, budu a su. je len na kazdom ako ich vyuzije.

Ciastocne mas pravdu a v mnohom suhlasim. Ale, podme poporiadku.

Haraburdy, vehikle a podobne haraburdy. Predstav si otca rodiny, ktory dochadza 50 km do a zo zamestnania. Ak by sa mal spoliehat na hromadnu dopravu, ci uz vlak alebo autobus, musel by mozno vstavat o hodinu skor a o hodinu neskor by sa vracal z prace. Tak chodi autom a s rodinou travi viac casu.

Vacsina ludi si pracku nekupuje, kvoli tomu, aby ukazala, ze je in, ale ze ich jednoducho nebavi chodit k najblizsiemu potoku a primitivne prat. Umyvacka riadu je pomocnik, ktory cuduj sa svete setri cas a zivotne prostredie. Niekde byvat musis a ak mas deti pochopis, ze panelak nie je to najstastnejsie miesto pre nich.

Za to vsetko clovek musi obetovat cas. Musi sa snazit zabezpecit si aspon aku taku zivotnu uroven. Je to prirodzena a biologicka vlastnost cloveka. Aj vtaci si stavaju hniezda, lisky vyhrabuju nory.

Ak by sme zili v inom klimatickom pasme, mozeme sa poflakovat popod bananovniky, obcas zjest banan, napit sa vody z cisteho potoka. Ale ludstvo expanduje a prisposobuje si prostredie, aby v nom prezilo.

Peniaze nie su samozrejme vsetko, su iba nastroj. A je na kazdom cloveku ako ho vyuzije. Ci k svojmu dobru, dobru inych alebo ci ich iba tak preflaka.

a preto som v predposlednom odstavci svojho komentáru napísala, že každý si musí vedieť stanoviť cieľ a rozhodnúť sa či ide o život, alebo len o prestíž.
Áno, človek má mať k životu čo potrebuje. Podľa mňa je to strecha na hlavou, jedlo, vzdelanie a možnosť realizácie.
Víri mi hlavou veľa argumentov, pre a proti, ale i tak si myslím, že nezáleží či máš vo výplate (zatiaľ budem písať ako zamestnanec)milión, alebo korunu. Podstatné je aby si si za to mohol zadovážiť všetko čo potrebuješ k svojmu životu.
Ak máme diskutovať, diskutujme o tom čo človek potrebuje k životu, diskutujme ako sa v súčasných podmienkach dá k tomu prepracovať, prípadne, prečo má problémy aby to dosiahol.
Ako príklad uvediem spomínané práčky a umývačky riadu. Áno je to v dnešnej dobe viac ako dobrý pomocník. Ako žene to nemusíš vysveťľovať. Lenže... Koľko musí človek pracovať aby si mohol takéto zariadenie kúpiť. Chcem šetriť energie, životné prostredie, budem si teda vyberať také ktoré má energetickú triedu "A", príp. "AA", je z materiálov ľahko recyklovateľných, zaplatím vyššiu sumu pri nákupe. Keď si to prerátam, povedzme, že sa mi vložené prostriedky vrátia v usporenej energii do troch rokov AK... Ak niekto nerozhodne o x-percentuálnom zvýšení energií, vodného a stočného. A nie je to dosť, dajú sa počuť výrobcovia, že MUSIA zdvihnuť ceny bielej techniky, lebo náklady na vstupné materiály išli hore a AJHĽA, druhé zvýšenie bude kvôli poplatkom za životné prostredie. Nie že by hľadali nové technológie, nové konštrukčné riešenia, jednoducho zdvihnú ceny. Tomu hovorím paradoxy života.
Ale to sme už v inej oblasti, nebudem Ti zaberať rubriku pre komentáre, možno niekedy v budúcnosti venujem tomu vlastný príspevok aby sa mohli k tomu vyjadriť aj ostatní.

na pohreb svojmu ani nie 50-rocnemu bratrancovi. zhubny nador na mozgu, diagnostikovany pred 5 rokmi..
dotycny bol dobre situovany a lieky mu bezne vozili z rakuska - viem, ze je otrasne, ze ich nedostal u nas, ale je to pravda.. vraj jeho liecba stala par milionov
nakoniec mu ani peniaze nepomohli, mozno mu o malo predlzili zivot.. ale mal vacsiu sancu, ako niekto odkazany len na nase zdravotnictvo..

takisto sa mozeme bavit o autach.. nemusi ist o spolocensku prestiz, ale napriklad o bezpecnost.. bezpecnejsie auta nie su najlacnejsie

2 Jula: ja som polozil otazku, kolko je vela penazi a smerujeme k uplne inej debate. :)

2 Azure: vsetko je o stasti, ako sa vravi. Mnohi na Titaniku boli aj bohati aj zdravi, len nemali stastie...
Co sa tyka bezpecnosti, ktore auto je bezpecne? Ziadne. Existuje x roznych zhod okolnosti, ktore aka taka bezpecnost nemoze ovplyvnit. Konkretny priklad. Nie je tomu tak davno, ked doslo v jednej obci k autonehode. Mlady vodic nezvladol riadene a autom zachytil zabradlie, ktore prave vdaka robusnej konstrukcii vyhlo smerom nahor a to preletelo hlavou jeho spolujazdkyne. Dievca zomrelo 80m od svojho domu. Ak by to bola skodovka, mozno by to dievca vyviazlo lepsie.

ale pravdepodobnost urcitych javov moze byt vacsia alebo mensia :)