Za tanec si malá víla,
noc životom naplnila,
motýľov sa chytá vďačne,
zverujúc im chvíle vášne

možno niekde ten cit raší,
kde sa obraz vášne plaší,
až pohyby unavujú,
a skončia motýliu ruju.

Niekde niekto v pléno hodí,
po radosť vraj ďalej chodí.
ženám dávať mená lodí,
nezvyknú však túrochodi.

Akú radu malej víle,
milovať čo chce motýle,
dávať keď ti hukot uší,
krídla napĺňajú v duši.