Uvediem nezasvetenych do kontextu: momentalne za ucelom zarobenia si na zivobytie (najom, knizky, obzivu, osatenie a.i.) pracujem v jednej nemenovanej kaviarnicke v St Albans. Aby som nemala taky jednoduchy zivot, manager si z casu na cas zmysli, ze nas (cisto zensky kolektiv:) ) porozhadzuje po okolitych mestach (v ktorych ma dana kaviarnicka pobocky). Jednak tam maju nedostatok zamestnancov a jednak je to vraj pre zlepsenie medzitimovej spoluprace.

Dnes som sa teda ocitla v Hemel Hampstead, kde som uplynule dva dni v pohodicke a bez najmensich problemov fungovala s kolegynkou Gemmou. My dve sikovne zenske sme  (s riadnou davkou stresu ) zvladali viest danu pobocku. Dnes sa vratil manager, ktory k nej prinalezi spolu s castou svojho teamu (v pocte jeden kus:) ).

A tu prichadza kamen urazu. Manager mi nadaval snad za vsetko. Za dva dni sme zazili kontrolu z veducich miest (alebo konkretne povedane- priamo z generalneho riaditelstva z Nemecka), vyriesili nespocetne mnozstvo kalamitnych situacii (ako pokazenie cofee machine, co je horsie ako ked v stave poladovice dojde posypacom sol) ako aj zdvihli predajnost na neuveritelnych 94%.

Manager vsak zistil, ze vsetko je na inych miestach ako to bolo ked on odchadzal (poupratovali sme veci, co boli na polickach v absolutnom bordeli, v ktorom sa vyznal snad iba on, zaviedli sme samolepky, sanony a euroobaly a roztriedili sme vypredaj do oddeleneho regalu), ze dlazka je poumyvana, ze umyvacka riadu funguje, ze su objednane kavove zrna, ze auditarna kontrola od neho pozaduje zvysenie poctu zamestnancov a podobne.

Kedze som bola jedina, ktora tu bola aj predosle dni, zlizla som to naraz a v plnej davke. Psychicky ma nicil dosledne az do poslednych minut sichty. Ked mi zacali veci padat z ruk (rozbila som podsalky- kolega do mna narazil s dverami a mna odhodilo na zem spolocne s podsalkami v rukach) a popalila som sa na tryske, povedala som si, ze odchadzam. Nebol z toho nadseny, lebo ratal s tym, ze opat a znova poumyvam a vyupratujem obchod.

Zaver?

Niektori ludia si myslia, ze na nich stoji a pada svet a nedokazu si priznat chybu.Vela z tychto ludi sa ocitne na pozicii sefov a managerov. Nanestastie, s jednym z tychto "Dokonalych" som nutena periodicky sa opakujuco pracovat.

Preto: mily James, si blboun nejapny, ale ty si tym nic nenarobis, kedze si to v zivote nepriznas. Nech ti to dlho nevydrzi :)