Mám slávnosť prezlečených perín...

z dectva si pamätám, ako sme večer strkali zvedavé nošteky do perín starej mamy...

povoňajkajte si, povoňajkajte si ich...vravievala a potmehúdsky sa usmievala

to bolo jedno krásne sviatočné sloveso starej mamy...nik z rodiny ho nepoužíval, vlastne je také pre mna sviatocne a neošúchané, je to zaklínadlo na čerstvo vypraté prádlo, ofúkané letným prúdom vzduchu, v ktorom bolo cítiť sušené bylinkystarej mamy, tabak starého otca, poľnékvety a hlavne škrob taký pevný ako kliešte ... tie periny čerstvo vyžehlené, keď nase všetečné nosy sa vbárali do tej zmesi domova boli prapočiatky erotiky o ktorej sme nevedeli nič, ktorú sme však vtedy zažívali ako prirodzenú dobrotu bez ostychu a dvojzmyselností...

Dnes má moje prádlo úplne inú vôňu...chemické voňadla, aviváže ach beda... a len smutno spomnem na to krásne voňavé detstvo...

povanajkám , povoňajkaj, povoňajkáme a zaspime v nevinnom detskom sne o perinách starej mamy na letnej dedine v mestských perinách s inou vôňou v inej dobe s iným pocitom povoňajkania...