JANKO KRÁĽ Bol najrevolučnejším básnikom štúrovskej generácie, svoje diela spaľoval, nezachovala sa ani jeho maľba alebo fotografia, máme o ňom aj veľmi málo životopisných údajov. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši, študoval v Levoči a v Kežmarku a na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu začína písať svoje prvé básne, vždy písal v slovenčine. Boli uverejňované v II. ročníku Almanachu Nitra (prvá kniha vydaná v štúrovej slovenčine). Po Štúrovom zosadení z funkcie zástupcu katedry spolu s ostatnými opúšťa katedru a odchádza s ním do Levoče. Na tieto udalosti reagoval v básni Duma bratislavská. Žiali nad tým, že je málo tých, ktorí sa postavili na Štúrovu stranu. Avšak záver je optimistický, verí, že aj keď ich je málo niečo dokážu a vyzýva všetkých do boja za slobodu. J. Kráľ spolu so svojím priateľom Jánom Rotaridesom vyzývajú ľudí do otvoreného boja proti pánom. Pôsobili v oblasti Hontu a okolia, kde búrili ľud. V tomto čase napísal báseň s názvom Krajinská pieseň. V tejto básni víta revolúciu. Za buričstvo na Honte bo uväznený na 20 mesiacov V Šahách a v Pešti. Vtedy napísal báseň Šahy. Je to revolučná báseň v ktorej žiali nad neúspešnou revolúciou, lúči sa s ďalšími nádejami a snahami Slovákov, neverí že Slováci budú ešte niekedy slobodní. J. Kráľ napísal aj báseň Jarná pieseň. Považuje sa za jenu z najkrajších básní o slobode vôbec. Žiada v nej prebudenie Slovákov ako príroda na jar. Okrem básní písal J. Kráľ aj balady. Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – ľudovo-subjektivizovaná balada. Divný Janko predstavuje J. Kráľa (autoštylizácia), mnohí ho aj divný Janko neskôr volali. Stráni sa ľudu, chce samotu, nedodržiava zvyklosti… Nechápe ho ani rodina, je pesimista, má pocit smútku a beznádeje. Jedného dňa sa dozvedá, že šťastie môže nájsť vtedy, ak sa mu podarí odkliať zakliatu pannu vo Váhu. Vraj musí s prevrátenými šatami skočiť do Váhu. On si však zabudol prevrátiť vnútorné vrecká a tým, že skočil do Váhu tam zahynul. Alternatívne vysvetlenie: alegorická balada, snaha o to aby národ dosiahol šťastie. Venoval sa aj jánošíkovskej tematike – oslavuje ho ako symbol slovenského hrdinu, opisuje jeho priebojnosť a nebojácnosť. Súborne vyšli tieto diela pod názvom Výlomky z Jánošíka. (Janka, Zbojníkova balada). Súcití s chudobným ľudom, vyjadruje odpor voči panskému svetu a stáva sa kritikom vtedajšieho spoločenského zriadenia.