Už tri dni, čo John odišiel a žiadne správy. Blúdilo Máriusovi hlavou. Odkedy John odišiel na bojisko Márius celé dni blúdil po chodbách paláca a vylihoval vo svojich komnatách. Castia rovnako ako Forecia si museli plniť svoje povinnosti a Castia sa ešte musela učiť čarom ako správna žiačka čarodejníckeho rádu. Forecia zas neúnavne trénovala boj na blízko, keďže sa chcela uchádzať o miesto v otcovej armáde. Bože nech už sa niečo deje. Hovoril si v duchu Márius a zabočil cestou k svojej izbe. „Chlapče.“ Ozvalo sa spoza neho. Márius sa otočil a pred ním stál kráľ Honor. „Pane.“ Odvetil Márius a poklonil sa. Čo odo mňa môže chcieť? Pýtal sa Márius v duchu. „Chlapče,“ začal kráľ, „vraj sa len ponevieraš po paláci.“ Povedal a prešiel okolo neho Márius ho nasledoval v tesnom závese. Po chvíľke ticha Márius odvetil: „No je to pravda.“ Kráľ zastal otočil sa na Máriusa a vážnym hlasom povedal: „Márius, tvoj brat je na bojisku a moje dcéry sa chystajú na blížiacu sa vojnu. Nechcel by si sa aj ty zapojiť?“ Márius pozrel do zeme. Rozmýšľal o tom už odkedy John odišiel no nevedel ako by mal pomôcť on. „Pane ja,“ Márius na chvíľu zastal a hodnotil situáciu. Kráľ sa na neho pozrel spýtavým pohľadom. Márius si vzdychol a skoro nečujne povedal: „Viete ja nie som žiadny bojovník, nedokážem vymyslieť nejakú stratégiu boja ani nič podobné. Som úplne zbytočný.“ Pozrel do zeme a do očí sa mu nahrnuli slzy. Kráľ ho chytil za bradu a pozrel mu do očí. „Počuj priviedol si mi dcéru.“ Márius zaťal zuby a povedal: „Nie ja, keby nebolo Johna tak nás zabijú oboch.“ Kráľ sa otočil k Máriusovi chrbtom a povedal: „Chlapče si čestný a to je vzácne. Priznávaš, že ste prežili vďaka bratovi. No aj ja viem, že vďaka tebe sa moja dcéra cítila lepšie. Aj keď nedokážeš bojovať je veľa vecí ako môžeš pomôcť!“ „A ako?“ opýtal sa Márius. „V politike som na nič lebo ma hneď presvedčia a nechám sa dosť ľahko ovládať. V armáde by som bol len na príťaž. Tak kde vám môžem byť nápomocný?“ Kráľ chvíľu uvažoval. Držal sa malú briadku a pobehoval očami okolo. Zrazu sa usmial a zvolal. „A čo takto mágia?“ Márius skoro stratil dych. Pozrel do zeme a dodal. „Nie. Ja nemám žiadne schopnosti.“ „A to musíš mať schopnosti?“ zvolal kráľ. „Už si to niekedy skúsil?“ Opýtal sa ho veselo. Márius pokrútil hlavou. „Tak vidíš,“ dodal kráľ, „nikdy nevieš čo dokážeš ak to nevyskúšaš! A ak by ti to nešlo tak sa naučíš hrať na hudobný nástroj a pôjdeš do prvej línie rozveseľovať mojich vojakov ako šašo!“ Dokončil kráľ. A odišiel preč. Nemaj strach chlapče niečo už s teba vykrešeme. Povedal si v duchu a pousmial sa.