Niečo začať je veľmi jednoduché. Ale pokračovať v tom až do konca......to je už iná káva. Neznášam toto obdobie, keď viem, že by som mala robiť milión vecí, ale ja nie. Radšej sedím, resp. ležím na posteli a čítam knihu o ničom alebo som pripútaná na nete. A všetky tie vznešené myšlienky, ktoré ma kedysi chytali za srdce ustupujú do úzadia. Najradšej by som sa vtedy schovala niekam ďaleko od ľudí a nech mi dajú všetci pokoj. Nech nemusím ani prstom pohnúť. A nieto ešte sa zaoberať vznešenými ideálmi, nad ktorými som ešte včera večer  žasla ako keď objavíte svoju vlastnú Ameriku.
Ach......kde je tá moja motivácia? Kde je ten zápal pre potrebu zachrániť svet, a ak nie svet, tak aspoň uchlácholiť svoju sebarealizáciu. Kde sa schovalo to nadšenie hlásajúce novú víziu mojej existencie? Asi zaspalo večným spánkom, keď som si včera líhala vyšťavená do postele.

    A tak každé ráno vstávam bez nálady, niekedy dokonca naštvaná, ak sa mi niečo nepríjemné snívalo. Skrátka zas a odznova musím hľadať svoj zdroj inšpirácie. Zdroj dávajúci človeku pocit, že to čo robí má význam. Zdroj, ktorý Ti dáva pocit, že veci idú presne tak, ako by mali. Aspoň sa Ti to tak zdá. No ale dnes sa mi ten zdroj akosi silno vyhýba. Možno zajtra. Uvidíme.