toľko ľudí na teba pozerá v autobuse a predsa ten autobus rútiaci sa pomaly známou cestou, ten ktorý nikam neodbočí (five years without a mistake, mister driver, how can u stand it, don’t u ever think about going left instead of right?), predsa ten autobus je prázdny ako fľaša vytiahnutá z jazera, žiadny odkaz, nič, len páchnúca kvapalina, niekto si z teba vystrelil kámo, niekto ťa zmiatol nádejou, dunaj je príliš plytký na to aby niečo vyplavil, tak ako vy, čo chcete? čo chcete od človeka ktorý si večer neumýva zuby a ktorý vie ignorovať keď je ignorovaný. ale kdeže depresia, vôbec nie. opak je opakom pravdy. no nekúp kura keď je lacné, aj keď je to shit. no nechoď do lidlu keď v terne je drahší rožok. nech si chodia ľudia keď sa nudia. nech si každý vykročí po svojej ceste ak je jeho, nech nasleduje stopy druhých ak na to nemá. nech píše na stenu krvou a semenom. dlho sa na stoličke vratkej neudržíš, čím viac sa budeš hojdať, tým viac sa roztočí svet okolo teba. zjedz si svoj kus a potom zjedz ďalší. nezastav sa, počkaj ma tam hore na vrchole. ak píšeš tak píš, ak nepíšeš rob niečo iné. nad ránom sa z okna pozri či už začali vtáky na nebi zakrývať hviezdy, vtedy už treba ísť. nechoď však ďaleko, buď si stále nadosah. raz sa ešte môžeš potrebovať. pi do dna a čo nevypiješ to ťa posilní, never tomu že sa nedá dýchať pod vodou, čo by na to povedali ryby, buď aj tou rybou v mori svetla, plávaj pomedzi farby spektra, fotóny su tvoji priatelia. pochop teóriu strún a butterfly efekt, v tvojej moci je zvládnuť chaos. počúvaj múdre hlasy a bude to all right, really quiet...