Hovorte mi dievča z kalendára. Mister september a mister október. Ja viem, že mister nie je dievča ale aj tak. Ja som z angličtiny nikdy nebol práve najlepší ale teraz som sa nepomýlil. Ja totiž neviem o tom, že by sa hovorilo: chlapec z kalendára. Alebo muž z kalendára. Také nie je. Je len dievča z kalendára. Tak ja som dievča z kalendára. September a október.

Nevymýšľam si. Teda občas si vymýšľam ale teraz si nevymýšľam. To sa ani nedá vymyslieť. To sa vám musí stať. Hoci úprimne vám hovorím, nestáva sa to často. Mne sa to stalo až teraz. Na tú chvíľu som čakal viac ako 40 rokov. Ale dočkal som sa. Prišla mi poštou hrubá veľká obálka. Teda nie taká úplne obrovská ale dosť veľká.

„To je čo za pošta?“ opýtala sa ma žena a ja som sa tiež opýtal: „to je čo za pošta?“. „No to ja sa pýtam, čo je to za pošta, lebo to je pošta na tvoje meno“ povedala moja žena a ja som už nepovedal nič, lebo však by to bola somarina a len som sa pozrel, kto mi posiela takú hrubú obálku. Teraz by som mal povedať, že kto ale asi nepoviem. Lebo. Nič viac, len že lebo. A ani tak som nič nepovedal, len som tú obálku otvoril. Vypadli z nej kalendáre. A teraz si vlastne vymýšľam a sľúbil som, že si vymýšľať nebudem. Nič z tej obálky nevypadlo. Z tej obálky som vybral kalendáre.

„Aha poslali mi kalendáre“ povedal som žene ale ani som nemusel lebo ona to tiež videla: „aha poslali ti kalendáre“ povedala a potom som pozeral, že načo mi vlastne niekto posiela štyri rovnaké kalendáre.

Pozeral som a niečo mi na tých kalendároch nesedelo. Ja som sa na ne pozeral a z tých kalendárov som sa na seba tiež pozeral. To nedáva rozum samozrejme. To normálne nie je možné. Nie je možné aby sa človek pozeral na niečo a z toho niečoho sa sám pozeral na seba. Tomu sa potom hovorí schizofrénia alebo zrkadlo. Ale mne nikto neposlal štyri zrkadlá a schizofrenik nie som. Teda asi. Ale určite to nesúvisí s obálkou. Aj som si to overil: “Ty však to som ja“ povedal som žene. „Ty však to si ty“ povedala mi žena v tej istej chvíli. Bol som to ja, nepovedal som to už nikomu len mnou prešla taká iskra. Taký neidentifikovateľný náboj. Povedal by som: pýcha. Pravdupovediac nekonečná pýcha.

Som pekný september. To musím povedať aj bez pýchy. Som tam ja a za mnou je inšpektor Colombo. Teda medzi mnou a Colombom je ešte fľaša Okeny ale za to ja nemôžem. Dalo by sa povedať, že v septembri je čas umývať okná, ale myslím, že to s tým nesúvisí. Skôr to súvisí s tým, že niekto tam medzi mňa a Colomba položil Okenu a zabudol na to. Ale to je jediná chyba. A vlastne keď to tak beriem, tak to až taká chyba ani nie je. Pravdupovediac, normálny človek si to v septembri ani nemusí všimnúť. To len ja som to tak detailne prezeral v čase, keď som bol prejdený pocitom nekonečnej pýchy. Tak toto sa stalo. Som mister september a mister október.