Mrzí ma iba jedna vec, že si sama a dobrovoľne vediem cestu života tými najkľukatejšími cestičkami. Ale o čom by bol život, keby sme si ho dobrovoľne nekomplikovali? Asi by sme sa unudili k smrti. Neviem ... už dlhší čas mám pocit chvenia v žalúdku ... po dlhých nekonečných mesiacoch ticha sa vo mne opäť prebúdza cit lásky a bezhraničnej dôvery k človeku, ktorého sotva poznám. Spravím zasa krok do ticha alebo konečne budem kráčať cestou, ktorú každý z nás v živote hľadá? V hlave mám milión myšlienok a otázok, ktoré sa derú von, no počas života som sa naučila nepýtať sa na isté veci. Facky, ktoré mi boli uštedrené práve "ním", si ešte do dnes dobre pamätám.
NEPÝTAŤ SA!!!
Ale povedzme si pravdu, ktorá žena to dokáže? Byť ticho a nepovedať ani jednu výčitku, nepoložiť jedinú otázku? Denne sa prehrabem kopou otázok vo svojom svete.
Ďakujem však každému dňu, že ráno môžem vstať s pocitom, ktorý som nevedela dlhšie pomenovať. Som vďačná za pocit lásky, ktorý teraz dostávam ... aj keď viem, že je veľmi krehký a zakázaný. Preto každé ráno vstávam s pocitom, že dnešok bude lepší ako včerajšok. Že zajtra opäť vykukne slniečko a rozplynie sa hmla. Verím v to krehké, ktoré opäť pohltilo moje telo a dušu. Len po slastnom pocite príde pohltenie temna ... do kedy? Strach z toho, že odíde je vo mne silnejší a bojím sa, že ma premôže. Neviem to povedať ... neviem mu povedať "ostaň so mnou a neodchádzaj". Ale ja sa to raz naučím. Naučím sa byť sa byť silným človekom. A ak odíde on, znova sa postavím na nohy a budem kráčať tým smerom, čo vedie do neznáma.
Ďakujem však každému dňu, že ráno môžem vstať s pocitom, ktorý som nevedela dlhšie pomenovať. Som vďačná za pocit lásky, ktorý teraz dostávam ... aj keď viem, že je veľmi krehký a zakázaný. Preto každé ráno vstávam s pocitom, že dnešok bude lepší ako včerajšok. Že zajtra opäť vykukne slniečko a rozplynie sa hmla. Verím v to krehké, ktoré opäť pohltilo moje telo a dušu. Len po slastnom pocite príde pohltenie temna ... do kedy? Strach z toho, že odíde je vo mne silnejší a bojím sa, že ma premôže. Neviem to povedať ... neviem mu povedať "ostaň so mnou a neodchádzaj". Ale ja sa to raz naučím. Naučím sa byť sa byť silným človekom. A ak odíde on, znova sa postavím na nohy a budem kráčať tým smerom, čo vedie do neznáma.
Komentáre