Boh ku každému z nás, ktorí sme Mu odovzdali svoje životy, rozpráva mnohými spôsobmi. Od živých snov, cez prehovorenie skrze Bibliu, cez každodenné bežné veci v živote, filmy alebo cez iných ľudí, zväčša kresťanov. Niekedy aj priamo. (Isté však je, že nikdy nehovorí v rozpore s Písmom.)
Pod slovom zjavenie rozumiem odhalenie pravdy, na ktorú človek hľadí možno roky, okolo ktorej chodí, a pritom ju nevidí. Je to ako keď sa vám odrazu rozsvieti a vaše vnútro naplní úžas nad tým, aký je Boh a vy viete, že ste objavili niečo neskutočne hlboké. Srdce skáče radosťou a obdivujete Boha.
Problémom ale zvykne byť to, že iní ľudia, keď im zjavenie vysvetľujete, nevnímajú jeho hĺbku, nerozumejú dôležitosti toho, čo im práve rozprávate... a pripadáte si nepochopený... je to preto, lebo oni to zjavenie nedostali. To ale neznamená, že zjavenia, ktoré od Boha dostávame, nemáme rozprávať. Každý, komu Boh otvorí srdce, aby porozumel, porozumie. A možno nie hneď. Možno to potrvá určitý čas, kým to Slovo v človeku dostane priestor. Nie všetci sú pripravení. Ale viera je skrze počutie Božieho Slova, a preto je dobré hovoriť, čo povedal Boh.

Skúsim vás vtiahnuť do atmosféry situácie, počas ktorej som dostal prvé z dvoch zjavení, ktoré podstatne ovplyvnili moje chápanie Boha, Jeho požiadaviek na nás a to, po akom vzájomnom vzťahu s nami Pán Ježiš túži.
Cez Skype ma kontaktoval jeden braček a poslal mi proroctvo Davida Wilkersona, v ktorom opisuje, ako sa celý svet zmení behom hodiny. Napísal som mu, že to proroctvo už poznám, dostalo sa ku mne pár dní predtým. Ale Duch Boží ma pudil pýtať sa. Tak som sa ho spýtal, čo si o tom proroctve myslí. Stojí v ňom totiž, že všetko sa zmení. Aj cirkev.

Pýtal som sa, či vie ako sa zmení cirkev. Odpoveďou mi bolo, že budú odhalení falošní proroci. Povedal som, že verím, že tá zmena sa týka celej cirkvi, teda aj samotných milovaných Božích.
Spýtal som sa kardinálnu otázku: čo by si ty zmenil, keby si bol pánom cirkvi? alebo: čo by si Ty zmenil v cirkvi, keby si mal srdce Ducha Svätého, ktorý prišiel osláviť Ježiša Krista?
Odpoveď: Zachranovať a zachranovať ľudí od diabla. A dávať im lásku...
ja: Po čom túži manžel od manželky?
on: Aby bola čistá pre neho.
ja: Čo je čistá? Kto ju očistí? Čo je očista? Ako prebieha očista?
on: život bez hriechu...
ja na to: Nie! To je ovocie! Život bez hriechu je ovocie čistoty srdca. Očista je uzdravenie. Manžel túži po jednom jedinom: aby manželka poznala jeho lásku. A to v nej vypôsobí, že aj ona bude milovať jeho... a potom bude slúžiť - z lásky... láska, láska, láska... odpustenie sebe samému, uzdravenie, vyslobodenie... Boh túži v prvom rade - z toho všetko vychádza - aby sme spoznali Jeho samého - Lásku, a k tomu aj všetko smeruje - alfa a omega...
on: A na to je recept Božie slovo, že žena nech poslúcha muža a muž nech miluje svoju ženu... Boh miluje svoju cirkev, len aby sme my poslúchali Boha.
ja na to: a opäť sme pri tom, čo sa zmení v cirkvi: nie, naším cieľom nemá byť poslušnosť, naším cieľom má byť dovoliť mu, aby nám zjavil svoju lásku ... a potom budeme radi poslúchať... lebo sa zamilujeme... ide o koreň toho, o dôvod toho, prečo kto poslúcha Boha...

... celý rozhovor pokračoval podobne. Každý sme si mleli o svojom. Môj priateľ o tom, že nechápe, čo mu chcem povedať, že on bude poslúchať Boha, pretože je presvedčený o tom, že je to správne a ja o tom, že Boh to po nás nežiada. Skončilo to samozrejme vzájomným neporozumením sa.
Celé to zjavenie som dostal prakticky v sekunde, hneď ako som sa začal pýtať. Tá otázka nebola ani tak pre neho, ako pre mňa samého. To mne chcel Boh ukázať, čo sa zmení...

Väčšina kresťanov sa snaží žiť tak, aby sa ich život páčil Bohu. Je to však len ľudská snaha. Ľudské skutky, ktoré nie sú dosť dobré. Prečo? Pretože vychádzajú z ľudskej sily, ľudskej múdrosti a sú poznačené ľudskými nedostatkami.

Čo vlastne od nás chce Boh?
Jednu jedinú vec. Aby sme prišli k Nemu. Aby sme Mu dokorán otvorili srdce, aby nám osobne mohol zjaviť lásku. Pán túži povedať každému jednému svojmu milovanému dieťatu, ako veľmi ho ľúbi. Túži, aby všetko naše poznanie vychádzalo zo stretnutia s Ním a nie z toho, čo sme o Ňom počuli od iných alebo čo sme sa o Ňom dočítali.

Má to však oveľa hlbší zmysel. V intímnom stretnutí s Pánom, Pán vyťahuje naše zranenia. Zranenia, ktoré sú tak dávne, že pod nánosom času a vlastného úsilia ich ani nevidíme. Nechceme ich ani vidieť. Zranenia, z ktorých mnohé sú koreňom našich zlyhaní a hriechov. Zranenia, ktoré nám krivia obraz samých seba a znemožňujú spoznať Boha viac a správne. Boh nás nezachránil preto, aby nás nechal mordovať sa vlastnými silami s našimi nedostatkami a pádmi. On nás túži uzdraviť. Túži, aby sme spoznali Jeho lásku tak konkrétne, že nás to premení. Zas a znova, hlbšie a dôkladnejšie. To je jediné, po čom túži. Prejavovať nám svoju nekonečnú lásku.

Presne o tom píše Ján, keď hovorí: Nie v tom je láska, že by sme my milovali Boha, ale že On miloval nás a svojho jednorodeného Syna dal ako obeť za naše hriechy. Dôvodom nášho života viery nemá byť naša láska k Bohu, ale Jeho láska k nám. Veď my v tej našej láske sme strašne neverní a nestáli. Ale keď sa naše srdce upevní milosťou poznania Jeho lásky k nám, lásky, ktorá sa nemení, celý náš život viery je odrazu oveľa pevnejší, stabilnejší a... oslobodený od našej pýchy, ktorá tak ľahko v nás vyrazí na povrch, keď sa bijeme do pŕs, aký dobrí sme a ako veľmi milujeme Boha.

Boh po nás nežiada, aby sme Mu spievali chvály, slúžili Mu a snažili sa zo všetkých síl. Nie, to nie je najdôležitejšie. Najdôležitejšie je poznať Ho, poznať Jeho lásku, poznať Jeho srdce.
A to každého zasiahne. Jeho láska má moc zmeniť každého. A taký človek, zasiahnutý Jeho láskou, Ho bude chváliť, bude Mu slúžiť a bude robiť rozhodnutia, ktoré sa páčia Bohu. Lenže nie preto, že by musel, nie preto, že je to správne, nie preto, že je o tom presvedčený, že to tak má byť, ale preto, .... že sa do Boha zamiluje.

Dôvodom jeho života sa stane láska. Rozhodnutia, ktoré bude robiť, nebudú preto, že je to správne, ale preto, aby potešil svojho Milovaného.
Neverím, že Ježiš niekedy urobil rozhodnutie len preto, že bolo správne, alebo preto, že to tak malo byť. Všetky Jeho rozhodnutia vyplývali z lásky k Otcovi a Otca miloval preto, pretože Ten Mu neustále dokazoval svoju lásku a priazeň.

Dovoľ Bohu, aby ti zjavil Jeho lásku k tebe. Pros o to. Nech Jeho láska k tebe sa ti stane všetkým. Motorom aj cestou. Dôvodom aj príčinou. Motívom aj skutkom.

Jeho láska ťa uzdraví. Možno nepoznáš svoje zranenia, možno nevieš, v čom nesprávne zmýšľaš o sebe alebo o iných. Ale keď Mu dovolíš, On ti to ukáže. Vždy s láskou a porozumením. A to ťa zlomí. To ťa naštartuje hovoriť o tej láske.
A potom sa tvoja služba Bohu stane Jeho ovocím. Nie tvojím. V liste Galatským ovocie, ktoré je spomínané ako niečo Bohu ľúbe, nie je ľudské ovocie. Je to ovocie Ducha Svätého v človeku.
Neuzdravený človek nedokáže slúžiť Bohu. (Môže si to ale namýšľať.) No Boh rád slúži svojou láskou nám, aby nás uzdravil a zjavil svoju slávu a lásku skrze nás.

V skutočnosti je to On, kto slúži nám. Nie my Jemu. My len podávame ďalej to, čo nám dal On. Nemáme na tom žiadnu zásluhu.

Možno si poviete, že to zjavenie, ktoré som dostal, nie je nič nové pod slnkom. Lenže je rozdiel medzi tým, keď sme niečo prijali od ľudí, a tým, keď sme niečo počuli z Božích úst. Preto vás povzbudzujem: hľadajte Pána, On sa s vami túži rozprávať, túži vám zjaviť sám seba, svoju lásku. Neuspokojte sa tým, čo tu píšem ja, hľadajte Ježiša samého, nech k vám prehovorí sám osobne. A ak si k tomu použije moje slová, chvála Mu!

Lásku chcem a nie obete... hovorí Pán.

... a čo sa zmení v cirkvi? Pán zosadí tých, ktorí slúžia vlastnými silami, nech si akokoľvek úprimne namýšľajú, že slúžia Bohu. Do služby postaví tých, ktorí Ho poznajú, tých, čo poznajú Jeho lásku. Tých, ktorí majú Jeho srdce. Žiadny zbor už nebude "zhromaždenie jedného muža" alebo niekoľkých vedúcich, ale spoločenstvo bude budované mnohými, ktorým dá Pán priestor. A to, čo je napísané v Biblii, že pri stretnutí má každý niečo... slovo, žalm, svedectvo, proroctvo, pieseň a podobne... sa stane realitou. Tí, čo budú slúžiť, budú čerpať z Jeho lásky, z poznania Jeho samotného. Iba On bude vyvýšený a ľudia budú priťahovaní Jeho láskou.
Stratí sa pachtenie po moci, po vlastných ambíciách, po vlastných predstavách, ako to má vyzerať.
Boh je Bohom pestrosti a tí, ktorí vychovávajú svoje klony, budú zosadení. Cirkev nie je povolaná byť homogénnou masou podobných, ale k pestrosti milovaných detí. Poslušnosť nie je cieľ. To je ovocie.

Cieľom je láska, láska k Bohu. A dôvodom bude len a len láska. Láska Božia k nám. K tebe.
 

Ježiš ťa miluje.