Áno.. čítate dobre.. Som vo veku,kedy rozkoš musím nahrádzať.. Nie telesnú rozkoš,aj keď aj tela sa to týka. Skôr ide o rozkoš pocitovú.. Tej mám v niektoré dni žalostne málo.. A tak ju nahrádzam..

Niekedy som to skúšala tu, na nete. Ako šialená som sa vrhala do debát bez konca. Bavilo ma to. Aj keď to mnohým nerobilo dobre.. :) Potom som si uvedomila, že to nie je tá správna cesta. Robiť niekomu vedome zle? To nebolo pre mňa.

A tak som prestala. A net stratil čaro.

A tak som skúšala tú rozkoš nahrádzať inak. Zdá sa,že sa mi to aj celkom darí,ale tá, s ktorou sa vám chcem zveriť, je najbombovejšia..

Volám ju: "teplo v zime".. :)

Vyzerá to jednoducho. Okno v spálni zatváram až keď sa idem uložiť do postele. A keď sa uložím, prikryjem sa dvoma paplónmi,pretože môj drahý v tom čase spí pár desiatok kilometrov ďalej. Zababuším sa až po nos a vychutnávam to.. :))

Vtedy sa cítim bezpečne.. Bezpečne šťastná v teple v tej zime..

Vtedy nepremýšľam. Alebo sa aspoň snažím nepremýšľať. Keď sa to podarí, tak je fajn.. Keď mi to nevyjde, tak moju rozkoš kazí ešte realita všedných dní tam vonku.. Za mojím ja, ktoré nechce robiť iným zle..

Škoda len,že je nás na tom svete tak žalostne málo...