V poslednom čase nič nestíham. A asi nie som jediná. Jediná "školopovinná". Výška dáva človeku zabrať. Ešte keď sa k tomu prirátajú tri roboty a jeden - dva dni voľna.... V pondelok mám skúšku U Lady Afekt a Profesorky. Dúfam, že aspoň tú afekt urobím. Musím prísť dobre oblečená, ale nie lepšie, ako ona, lebo neurobím. To je teda princíp...

Už mi chýbajú všetky moje srdiečka - Američanka, Blondínka, Pohoďáčka, Balička... Aj Mrkvička, Superman a aj Malý Princ.

Malý Princ je super chlap. Nepotrebuje si nič dokazovať a žije ako keby na svojom asteroide, o ktorý sa stará a na ktorý nevpustí len tak hocikoho. Stráži si svoje súkromie a svoje priateľstvá. (Paradoxne, nikdy Malého Princa nečítal.) Má pokojný a pekný život. Niekedy mu závidím.

Môj život sa v poslednom čase rúti akosi rýchlo. Moja pečienka tvrdne pri pití pív, absintov a podobných tekutín. Piť sa predsa "musí". Robiť guide ingliš chlapcom, ktorí sa prídu vybúriť pred nasadením chomúta, dá zabrať. Hlavne, keď skáču o štvrtej ráno do fontán v trenkách, ktorými sa potom ohadzujú, alebo ich okradnú cigánske prostitútky v starej Bratislavičke.

"Lucy, a pôjdeš s nami do hotela? Len tak. Ako kamarátka si niečo vypiť a tak.." - "Nie."

"Lucy, ty si taká super guide! Môžem ti dať pusu?" - "Nie."

Ale niekedy sa od nich človek aj niečo naučí. Včera o tretej ráno, ako sme jedli bagety, mi Vedžiingliš vraví: "Nikdy nejedz nad svoj limit, lebo ten kúsok je určený pre niekoho iného." zabalil svoj nedojedený kúsok a hodil ho do smetného koša.

"Pre homeless?" spýtala som sa.

On sa zasmial a dodal: "Napríklad."

Keď som vystupovala z taxíka, rozbalila som svoj kúsok nedojedenej bagety a hodila ho do trávy. Dúfam, že poslúžil...

Ktovie, či to takto platí aj vo vzťahoch. Možno niekto, o koho sa niekto iný snaží, mu nepatrí. A to snaženie po chvíli prestane "baviť" a nastúpi realita. No postupne sa tá krutosť mení na spokojnosť a spokojnosť na spokojnosť z toho, že je single.

"Lucy, máš priateľa?"

"Nie."

"To vážne? Prečo? Veď ty si úplne super!"

"Neviem, asi ma nikto nechce." vravím len tak... aby boli spokojní, že dostali odpoveď.

"Tomu neverím."

V niektorých prípadoch veci nepotrebujú podrobnejšie vysvetlenie...

V niektorých prípadoch príde vysvetlenie samo... a niečo zdanlivo nevyriešiteľné sa vyrieši.

"Lucka, ja ťa asi milujem." povedal mi môj spolužiak pred týždňom. Opitý.

"Si opitý, keď vystriezvieš sa porozprávame." povedala som, a dúfala som, že si to nebude pamätať.

"Ale ja nechcem čakať, ja chcem s tebou chodiť. Skúsme to spolu."

Na to som mu povedala, že ak si nájde svoj životný cieľ a dospeje, tak potom nad tým pouvažujem.

S čistou (triezvou) hlavou sa veci predsalen riešia ľahšie.