V piatok konečne nadišiel vytúžený deň. Bol som si pre môjho milovaného Fotíka u Dr. Canona. Ako sa dostal k doktorovi Canonovi, som už písal. Dr. Canon vykonal na mojom Fotíkovi transplantáciu srdca, vymenil mu CCD čip. A presne tak, ako mi vravel Motorkár, operácia bola zdarma, zacvakal to Dr. Canon. Oj, radostné to bolo zvítanie po štyroch dlhých týždňoch. Fotík od nadšenia vrtel popruhom, objektív sa mu blyšťal od radosti a spokojne vrnel pri zoomovaní. Tak som si ho predstavoval. Som rád, že som ho nemusel dať utratiť. Teraz je v plnej sile, ako nový. I tak ma však neopúšťa predstava, že by som Fotíkovi zohnal kamaráta, šteniatko FujiTeide, ale to sa ukáže časom. A okrem času na také šteniatko treba aj pekné peniažky.

  Hneď od Dr. Canona sme sa šli poprechádzať po meste. Vyvenčil som Fotíka do sýtosti, však si prezrite našu prechádzku...

Prvé naše kroky viedli k starej budove Slovenského národného divadla, ku Ganymedovej fontáne, kde Fotík mohol chytať kvapky vody.

Poprechádzali sme sa po promenáde na Hviezdoslavovom námestí, tu na konci je spomínaná budova divadla.

Vode sme nedali pokoj, navštívili sme aj "vaničku" pozdĺž promenády.

Fotík si bol oňuchať aj Čumila z kanála.

A hneď oproti Čumilovi sme sa pozdravili aj so „schőne Nácim“ (Bratislavčan Ignác Lamár bol takpovediac „profesionálnym promenádorom“)

Na Ventúrskej ulici sme stretli tieto dve tvrdé bodyguardky, strážili vchod.

V bratislavskom centre sa oplatí pozerať aj dohora, kto by chcel krásy vychytávať. Toto priečelie je na Michalskej ulici.

Fotík zavrčal aj na tento divný vláčik, ktorý tu premáva po pešej zóne a robí obhliadky (veľmi veľmi podobný jazdí aj po Piešťanoch, spomínal som to v piešťanskom článku).

Vrrrm, vrrrm, ide vláčik na podhradie...

Pri promenáde na Hviezdoslavovom námesti je aj staručký drahučký hotel Carlton.

Carlton aj s fontánkou.

Fotík si zobral na mušku aj túto prerastenú cicušku pred Slovenským národným múzeom. Ešte trvá výstava „Ako sme žili v minulom storočí?“, boli sme tam s deťmi, čo som sa ja len navysvetľoval... (-:

Cica (pre mňa je to „Kitin Lev“) je dnes pripomienkou toho, že sme boli s Čechmi v jednom vreci.

Kitin Lev aj takto zozadu... Nooo, pekný huňatý brmbolcovatý... ((-:   /zdravím Kiti/

V prístave kotvili tieto talianske romantické dvojičky, volali sa „Ruža moja“.

Na nábreží je stará tehlová budova Strojníckej priemyslovky, krásna murárska práca.

Tu sa to zvyčajne hemží študentmi.

Pred Starým mostom je tento podnik – Malý Rím. Tu sa konalo blogstretko 15.septembra.

Na záver Fotíkovi nedalo nezavrčať na túto príšeru voziacu sa na streche auta.

A tak sa tešíme s Fotíkom z pekného počasia... (-: