Az mi raz moja zena porodi dieta, v ten isty den pojdem na miesto, ktore bude tak krasne, ze sa slovami bude dat len tazko opisat a zasadim tam strom. Najprv sa on budem chodit starat sam.
A ked uz bude moje dieta dost velke, budem ho aspon raz tyzdenne na toto miesto k tomuto stromu vodit.
A vzdy mu pripomeniem, ze je to jeho/jej strom, a ze sa ma on starat tak, ako by sa staral/a o seba.
A dieta si k nemu (a prirode ako takej) vytvori pevny vztah, ktory nikto nedokaze zlomit.
A ked bude dospele, privedie k stromu svoju priatelku/svojho priatela a pove jej/mu:"Toto je moj strom. Otec ho zasadil v ten isty den, ked som sa narodil/a. Chodim sa on pravidelne starat a mam ho rad. Ked raz budem(e) mat deti, tiez kazdemu z nich zasadime jeho/jej vlastny strom."

Keby to takto robil kazdy, mozno by sme prestali nicit prirodu a zacali si ju vazit tak, ako sme si ju vazili ked sme sa narodili.
Ako sme si ju vazili, ked nam nasi rodicia v zahradke zasadili "nas" strom :-)(-: