Veci sú niekedy úplne iné, ako sa na prvý pohľad zdajú byť. Túto vetu veru musel povedať múdry človek. No ľudia na ňu často zabúdajú. Napriek tomu, že by nemali. Aj ja patrím medzi nich. Som obyčajné svojské dievča, ktoré ešte presne nevie, čo od života môže očakávať a čo mu všetko nakoniec dá. Snažím sa však myslieť stále na to najlepšie a za všetko dobré čo som dostala ďakujem.

     Dnes bol u nás Miláčik. Veľmi som sa na neho už dva dni tešila a nevedela som sa dočkať, kedy prefrčí autobus s ním popod moje okná. Po miernom meškaní prišiel. Vyobímala som ho a skončili sme v mojej posteli. Uvelebení na mojich plyšákoch sme sa rozprávali o všetkom, čo sa za posledné dni stalo. Boli to krásne chvíle. Každá minúta s ním bola jedinečná.

     Ani neviem, prečo vám to tu píšem. Možno preto, aby som sa podelila o moje momentálne šťastie, možno kvôli niečomu inému. No chcem, aby to tu bolo. Napriek niekoľkým slzám (zapríčinenými PMSkom) si neviem dnešný deň vynachváliť. A nikdy nezabudnem, čo som práve vtedy cítila v našom objatí. Ďakujem za dnešný deň. Ak by sa šťastie dalo vážiť, svoj  prídel by som si nevládala odniesť.