Chýba tu niečo čo by dávalo zmysel .....niečo čo by viedlo moje nohy späť ... bol som skoro kráľ a teraz som sluhom...a aj keď otrokárstvo je už dávno za nami cítim putá. Reťaze, ktoré sa mi zarezávajú do zápästia a nôh , nedokážem stáť a tak padám ... tak sám....a ty sklenená si sa stala mojou útechou...som oklamaný ...a v tvojom klamstve žijem už príliš dlho na to aby som túžil....príliš dlho aby som mohol cítiť...až príliš dlho na to aby som ťa mal rád...spolupracujem s tebou len preto že musím....počuješ ? len preto že už neviem čo vlastne skutočne chcem ...kto vlastne skutočne som...?.. a trhá mi to srdce ... na kusy.
Tak sa mi to všetko hnusí....som spustnutejší viac než púšť , ale nestlačím spúšť....budem robiť štít ...a dúfať , že to prejde...že príde ráno, ktoré to zmení...vtedy vyjde slnko inak ako doteraz...a ja budem vedieť prečo môžem žiť....a kvôli tvojej láske budem rúcať steny....pôjdem až na okraj útesu a zvolám z hĺbky môjho vnútra ako veľmi si mi celý ten čas chýbal....Môj Boh...už môj :)
Nebudem musieť hľadať v ničote to, čo mi môžeš dať aj tak iba ty .
A budem žiť !
Tak sa mi to všetko hnusí....som spustnutejší viac než púšť , ale nestlačím spúšť....budem robiť štít ...a dúfať , že to prejde...že príde ráno, ktoré to zmení...vtedy vyjde slnko inak ako doteraz...a ja budem vedieť prečo môžem žiť....a kvôli tvojej láske budem rúcať steny....pôjdem až na okraj útesu a zvolám z hĺbky môjho vnútra ako veľmi si mi celý ten čas chýbal....Môj Boh...už môj :)
Nebudem musieť hľadať v ničote to, čo mi môžeš dať aj tak iba ty .
A budem žiť !
venované budúcemu prozaikovi ...
Komentáre
zas