Na srdce zavesil som Ti / tri sovy. / Prvá z nich nehovorí, / tá druhá nepočuje / a tretia nevidí. / Však každá z nich/ si korisť loví, / človek im zmysly závidí. // Hoc´ prvá nehovorí - nemá nie je, / ba často býva výrečná ! / Keď sovy začnú nočný rozhovor, / počuť ich býva do Strečna. // Hoc´ druhá nepočuje - hluchá nie je / a špendlík spadnúť čuje do diaľky, / až z desiateho chotára baču počuje, / keď dotkol sa len píšťalky. // Hoc´ tretia nevidí - slepá nie je ! / Zrak bystrý má jak sokol. / Neschová sa jej myška za záveje, / zajastrí všetko vôkol. // Nevidieť, nečuť, nepovedať / v súžití býva osožné, / lepšie než polámať si kosti / a Ega nastoknúť sa na ostne. / Však dlhé roky človek čaká / a tisíckrát sa nazlostí, / kým prídu, len tak mimochodom, / aj roky sovej múdrosti.