Už len spomínaš,

včerajšie ráno

nočná chiméra.

Ty predmet podmetom...

                                ... odsúdení...

Veď všetky kozmické klamstvá

odhalil čas!

Čo sa čuduješ?

Tela!

Inkognito,

v nastrčenej póze

čo chcelo skryté ostať

svetlo uzrelo.

V tom spočíva

tvoja celistvosť,

či kontinuálnosť zmien?

Sebou ponížená

sa priznávaš.

Spievať si chcela,

slávičiu pieseň

ty vidiecka prepelica!

Teraz už môžeš (hlupaňa),

kapitola sa uzavrela!