Je 30 stupňov a vonku sneží. Sneží perie. Pod oknom mi bežia dve šanástky a pred sebou zbesilo tlačia kočiar s mŕtvym dieťaťom. Na streche oproti sedí sused a máva mi bielou holubicou napichnutou na palici. Mobil skáče po stole a vydáva zvuky. Lampa bliká. Zreničky sa rozširujú a zužujú, zväčšujú a zmenšujú. V hlave mi trieska malý škriatok, ktorý mi naťahuje ústa do priblblého úsmevu. Chlpy na rukách mi začali rýchlo rásť a postupne pod ich váhou nemôžem zodvihnúť ruky. Prirastám ku kobercu, ktorý ma začne požierať. Vtom cez komín vletí dnu biela holubica na palici a sused ma vytiahne. Posadí sa ma na stoličku a chce ma znásilniť. Kričím nech prestane. Prepichnem ho perom. Krv strieka na všetky strany. Sused vybuchne a potom začne chrliť okolo seba farebné iskry. Dve šanástky mi klopú na dvere. Otváram ich. Najprv prvú, potom druhú a kŕmim nimi mŕtve dieťa. Začnem zvracať. Zo záchodu sa ryje zápach mojim vlastných zvratkov. Utekám po chodbe a míňam všetky dvere až na tie na konci. Vbehnem dnu a začnem oberať ešte zelené jablká , z ktorých sa na mňa vyškiera hnusný červ. Prstom ho zatláčam späť do jablka ale on praskne. Hnis a jeho črevá sa mi rozliezajú po celom tele a strašne ma šteklia. Ľahnem si na zem a od smiechu sa nemôžem nadýchnuť, ale to nevadí lebo všetci moji kamaráti sú okolo mňa. Všetci sa smejeme a dívame sa na bielu oblohu. Na obláčiku dymu sa vznáša nahlúpli škriatok a na všetkých začne strieľať. Všetci sú mŕtvi len ja nie. Plávam v kaluži mojich kamarátov. Plazím sa hore schodmi a siaham na kľučku. Umieram aj ja...