Zelený štvrtok
Je deň, na ktorý apoštolovia od Pána boli, pri poslednej večeri, vysvätení za kňazov Nového zákona, keď im povedal: „Toto čiňte na moju pamiatku“. To, že svätenie Zeleného štvrtku v Cirkvi je prestaré, vysvitá i z mnohonásobného pomenovania, ktorými tento deň označený býval. V sýrskej cirkvi sú všeobecne známe pomenovania ako „deň svetla“ alebo „deň chleba“. Západňania za starodávna tento deň menovali „dňom narodenia kalicha“ a až podnes pomenovaným je „dňom večeri Pána“. V nemeckých krajinách (a aj u nás Slovákov) najvšeobecnejšie pomenovanie je „Zelený štvrtok“. Zelený preto, lebo nádejou Cirkvi sa stávali novoobrátenci a aj rozhrešení kajúcnici. Cirkev sa tento deň celkom oddáva smútku. Organ viacej nehrá, zvony nezvonia, miesto zvončoka je drevený „rapkáč“. Svätostánok, ači tabernakulum, je dokorán otvorené, lebo Sviatosť oltárna z neho bola odnesená. V tento deň pápež a biskupi slávnostne umývajú nohy niekde alebo 12 kňazom alebo väčšinou 12 starcom – žobrákom. Biskupi za asistencie 12 kňazov na tento deň posviacajú aj sväté oleje.
Veľký piatok
Cirkev svätí smrť svojho Pána. Nijaké svetlo nehorí v kostole, lebo Kristus, svetlo sveta, zomrel. Ani pred svätostánkom nesvieti večné svetlo, lebo jeho nebeský obyvateľ leží v hrobe. Kostoly sú akoby vypálené, oltáre pozbavené rúcha a ozdoby. Pri Kristovej smrti trúchlila celá príroda; slnko sa zatmilo, aby ľudskú zlobu nemuselo osvietiť; zem sa zatriasla vo svojich základoch, skaly sa pukaly zo strachu pred súdom Božím. Hroby sa otváraly, lebo smrť bola premôžená. „Dokonané je!“ Starý zákon bol odstránený a Nový zákon, zákon spasenia sa započal. Preto nie je, ani nebude Veľký piatok v Cirkvi katolíckym sviatkom, ale dňom práce a boja, dňom modlitby, pokánia a pôstu. Veľký piatok pre katolíkov je a ostane najtichším a najsmutnejším dňom celého roka.
Veľká sobota
Plač a žiaľ Cirkv,i z Veľkého piatku trvá a má svoju ozvenu ešte i ráno na Veľkú sobotu. Pán náš, Kristus, leží v hrobe. Veľký deň odpočinku nastal pre neho; jediný sobotný deň, ktorý cirkev prevzala zo starozákonného židovstva. Dojímavé a významuplné obrady, ktorými Cirkev dnes začína bohoslužbu, sú:
Svätenie ohňa a svetla, Svätenie veľkonočnej sviece ači paškála, Svätenie krstiteľnej vody. Všetky tieto obrady sa za starodávna začínaly v noci a končily sa až po polnoci. Menovali to nočnou vigíliou, alebo vzkriesením.
Veľkonočná nedeľa
Radostnejšie ako kedykoľvek cez celý rok ozývajú sa dnes zvony z veží. Dom Boží premenil sa na kráľovský palác a skvie sa v najkrajšej ozdobe. Ústami kňazov Cirkev opakuje: „Toto je deň, ktorý pripravil Pán, radujme sa a veseľme sa v ňom“.- A nielen cez oktávu, ale ešte cez 40 dní trvá jej vďačné plesanie. „Kristus vstal z mŕtvych!“
Na duševnú radosť, ktorú vyvolávajú veľkonočné sviatky, kedy i slnko povznáša sa zo svojej zimnej skleslosti a všade vyvoláva zo zemi nový život, poukazujú i mnohé ľudové zvyky a obyčaje, ktoré sú s dušou ľudu tesne spojené. – Spomenúť treba predovšetkým veľkonočného baránka, takzv. veľkonočné ohne,veľkonočné zajačky a pekné farebné vajcia.
Z našich slovenských zvykov spomenutie zasluhuje svätenie jedál na Veľkonočnú nedeľu. Táto obyčaj povstala ešte v dobe, keď štyridsaťdňový pôst prísne bol dodržiavaný. Pekne farbené vajcia, zvané „kraslice“, sú aj u nás známe. Z vajca povstáva nový život a preto je ono symbolom vzkriesenia. Zvláštnosťou slovanskou zdá sa byť veľkonočné šibanie a oblievanie. Upamätúva na bičovanie a opľúvanie Spasiteľa pri mučení, ale možno, že svoj pôvod má ešte z pohanských časov.
Či toto, čo platilo v roku 1936 korešponduje aj s dneškom, si už iste vyhodnotíte aj sami. Ja Vám všetkým prajem spokojné, veselé a krásne prežitie všetkých dní, spojených s týmito sviatkami. doko
Komentáre