Čím sme viac slobodní, tým sme viac závislejší.  Zdá sa ti to hlúpe? Klameš sám seba. Myslím si, že poznáš životné príbehy narkomanov, alkoholikov , gamblerov, ľudí závislých na smartfónoch či shopaholikov...

        Mal som 17 rokov. Život mi bol gombička. Nebral som nič vážne. Tak ako som kašlal na školské povinnosti, tak aj na povinnosti voči rodičom. Mal som ich na háku. Môj život sa netočil okolo povinností, ale čím väčšia rebélia, tým lepší pocit. Moja prvá rebélia bol útek z domu za zábavou. Bol to adrenalín a mne sa to páčilo. Začal som to stupňovať. A pocit viny, že moja rodina je v strachu som mal v riti. Poznáš to? Ako tvrdíš rodičom, že ideš na pár hodín s kamošmi na pizzu, ty si vypýtaš peniaze a oni s plnou dôverou a láskou ti ich dajú. No ty aj tak vieš, že nejdeš na pizzu ale s chalanmi kúpiť cigarety a alkohol. Neboli tam hlboko v tebe žiadne výčitky. Užíval si si život z rodičových peňazí a pýtal stále viac a viac. Postupne sa v mojom živote ocitli ženy, sex, rôzne podniky aj krčmy a aj rôzne párty, kde som sa stretol s tvrdšími drogami. Vždy som bol proti drogám. No keď som videl ako sa ľudia bavia skúsil som extázu, heroín dokonca aj krokodíla a iné drogy. Po užití hoc akej drogy som mal neuveriteľné pocity voľnosti, slobody a šťastia. Moje problémy mizli. Cítil som sa šťastný a plný života. Celý život v povinnostiach mi bol ukradnutý. Chcel som stále viac a viac. Bolo mi málo. Zostal som závislý a agresívny. Vydieral som vlastnú rodinu o peniaze , že ak nedajú peniaze zabijem ich alebo seba. Neskôr som rodinu opustil a našiel týpka čo mi dal prácu dealera čo mi vyhovovalo. Mal som peniaze, ktoré som mohol míňať na drogy, ženy , alkohole... Neskôr týpka zabili a nemal som nič. Zostali sme partiou bez peňazí. Všetko sa dosralo. Začal som mať absťáky.  Absťák som musel vedieť ovládať.  Stres, potenie rúk, trasenie celého tela a pocit, že telo chce dávku bol strašný. Nenávidel som ho. Ničil ma. Ovládal moje myšlienky. Moja duša bola ako čierna diera. Partia sa rozpadla, väčšina sedí v base, niektorý mali ledva sedemnásť a bohužiaľ zomreli na predávkovanie. Nemal som nič a bol zo mňa obyčajný chudák a žebrák. Plakal som ako decko. Všetko mi zrazu prešlo hlavou. Depresia ma donútila premýšlať , čo všetko zlé som dokázal a stratil za tak krátku dobu. Dovolil som si sám sebe ubližovať ,tak ako aj rodine a ostatným na okolo. Bol som čistá troska nedalo sa na mňa pozerať. Pečeň v prdeli, ruky plné príbehov, telo ako Amy Winehouse, zuby ako puzzle a moje viečka v očiach žlté ako aj ruky s dlhodobého fajčenia. Bol som doslova nechutný. Prečo som si toto neuvedomoval aj predtým? Bolo mi toto treba? Stratiť všetko čo mi je dôležité len kvôli mojím hlúpim rozhodnutiam? Život mi dal na výber šťastného vyštudovaného chalana s prácou, ženou a deťmi na krku, na ktorého by boli hrdý alebo život zlými krokmi ,ktorý ťa o všetko pripraví a utopí v čiernej diere. Jasné! Puberťák, drsný, obklopený ženami a inými vecmi si vybral druhú možnosť. Vybral slobodu, ktorú som si naplno užíval a nerešpektoval zásady, normy, poučenia, rodinu, pravidlá...No neskoro som si uvedomil ,že som prišiel o veľa a chcem to získať späť. Pýtate sa prečo? No čím som bol viac slobodný, tým som bol viac závislý. Až teraz to už viem.

 ,,Kričím, chcem normálne žiť, potrebujem pomoc!“ Pomoc, podporu od rodiny, ktorú som si nevážil a opustil kvôli hlúpostiam, školu dokončiť a byť vzdelaný, hrdý že som  niečo naozaj dokázal a dokázať ľuďom, že aj s obyčajnej trosky sa môže stať normálny človek. Chcem zmeniť život a brať povinnosti vážne aj keď sú ťažké. No musíme si uvedomiť , že život nie je ľahký a málo kto si ho vie zariadiť. Začal som liečbou, ktorá bola pre mňa síce peklom ale postupne som si ju vážil. Moje prvé dni boli ako ovládanie zlým duchom. Na stenách krv z krvavých prstov . Škrabal som nechtami o stenu najviac ako to len išlo a bolesť som nevnímal. Neskôr nastal deň , keď moji rodičia prišli na návštevu s podporou a láskou. Hanbil som sa pred nimi ako prašivý pes. Správal som sa ako debil a rodičov ponižoval za ich výchovu dieťaťa pred ľuďmi, ktorá bola skvelá ale ja som dokazoval vždy opak. Po návšteve som mal väčšiu túžbu napraviť všetko a vrátiť sa k rodine.

          Po dvoch rokoch liečby som bol ako znovuzrodený, plný energie, dobrých pocitov a lásky. Dokončil si školu , učil cudzie jazyky, našiel prácu kde som vykonával starostlivosť o deti závislé na drogách a ba našiel dokonca aj skvelú ženu , ktorá mi dala dieťa. Žena ma prijala takého aký som aj napriek mojej minulosti. Odteraz chcem byť  závislý na knihách, láske k žene a dieťaťu, úsmeve, práci a samozrejme k rodine respektíve mojím koníčkom.

Odpustil som sebe a všetkým, ktorých som nemal rád, na ktorých som myslel v zlom. Urobil som  v živote veľkú chybu ,ktorá je minulosťou „Človek sa učí na svojích chybách ale neskôr ich chcú napraviť a neopakovať“.

Už teraz môžem konečne povedať ,že som správnym človekom.

Poučenie:

Ľudia , vážte si to čo máte, každý nemá možnosť študovať, byť milovaný a správne vychovaný rodičmi, mať strechu nad hlavou a cítiť dobrú vôňu teplého jedla z lásky uvareného od mami. Jedine rodičia vedia, čo je pre teba správne . Je len na tebe ,či ich povinnosti budeš plniť a brať s úctou. Odpusťme si to a celkovo všetkým a žime v závislosti na tom, aký je náš cieľ.

A záverom použijem slová Abrahama Lincolna :

 Sloboda bez poslušnosti je zmätok a poslušnosť bez slobody je otroctvo.