Konflikt,  z latinského conflictus - zrážka, je udalosť, spoločenský proces, v ktorom sa jednotlivec alebo skupina snaží o dosiahnutie vlastných cieľov (uspokojenie potrieb, realizáciu záujmov) eliminovaním, zničením alebo podriadením si iného jednotlivca alebo skupiny, snažiacich sa o dosiahnutie podobných alebo identických cieľov. Konflikt medzi skupinami môže vzniknúť aj vtedy, keď sa tieto skupiny snažia o dosiahnutie rôznych cieľov, ale k ich realizácii chcú použiť tie isté prostriedky. Pri konflikte existuje vždy vedomie o protivníkovi, jasná definícia situácie, v ktorej je protivník definovaný práve rozdielmi v snahách a cieľoch. Psychológia skúma konflikt ako jednou z náročných životných situácií. V situácii konfliktu sa vyskytuje napätie. Konflikt je príčinou úzkosti.

Tak toľko akási definícia konfliktu. Nepotrebujeme však definíciu, pretože určite každý človek zažil konfliktnú situáciu. Prvé konflikty vznikajú asi medzi súrodencami, keď si navzájom nechcú požičať hračky, neskôr v škole medzi rovesníkmi a nakoniec vo vlastnej rodine či na pracovisku. Na pracovisku sú konflikty najčastejším "riešením" nepríjemných situácií. Každý sa snaží v práci zapôsobiť a získať lepšie miesto a samozrejme vyšší plat. No nie vždy je to čistá hra, veď poznáme typy ľudí, ktorí idú ako sa vraví cez mŕtvoly, aby dosiahli svoj úspech. 

Pracovný konflikt medzi kolegami by sa mal vyriešiť na ich úrovni a nemali by do tohto problému zaťahovať ostatných kolegov a už vôbec nie nadriadených. Bohužiaľ mnohokrát sa stáva, že sa tento konflikt rieši ako na úrovní detí v materskej škôlke, tzv. žalovaním. Možno sa nad tým pousmejeme, ale je to skôr do plaču, že dospelí ľudia si nevedia riešiť svoje problémy sami. 

A čo s takými, ktorí ich riešia sami ale nie s druhou stranou, ale so šéfom? A čo ak ten šéf si vypočuje iba túto jednu stranu? Nikdy som neznášala intrigy, zvlášť v puberte, ale keď som sa dostala do pracovného kolektívu pochopila som, že pubertálne naťahovanie sa so spolužiačkami, ktorému som sa tak vyhýbala je úplne nič oproti tomu, čo dokáže dospelý človek. Nikdy som si to neuvedomovala a dokonca som si to nechcela ani len pripustiť, že niečo také vôbec existuje. 

Bohužiaľ je to realita a práca bez konfliktu neexistuje. Beriem, že konflikty vznikajú, ako hovorí poučka :) vtedy, keď sa snažíme o dosiahnutie vlastných cieľov. Ale aké vlastné ciele máme v práci? Áno chcem vyniknúť a získať vyšší plat! Ale preto sa hádať s nadriadeným, ktorý je zodpovedný za našu skupinu? Je to logické, keď na úkor ostatných chceme dosiahnuť vlastný cieľ? Vtedy to je asi konflikt, pretože sa stretávajú protichodné názory, ale za každú cenu obhajovať svoj názor? Možno je to v povahe človeka, ja som taká, že svoj názor si poviem, viem si ho obhájiť, ale žeby som ho niekomu vnucovala, keď on má na niečo lepší názor to nie, ale musí ma o tom presvedčiť. 

Sama viem, že je dôležité, ale dosť náročné správne sa rozhodnúť pri vedení tímu. Je ťažké, dohliadať na ostatných, a aby mal každý čo robiť a vedel hlavne čo je jeho práca, a ako ju musí vykonať. Mám rada typy ľudí, ktorí sa pýtajú ak nevedia, rýchlo sa učia a sú dostatočne samostatní, pretože ak mám niekoho stále dookola kontrolovať, radšej si to spravím sama, a nepotrebujem takého človeka v tíme, pretože ma len brzdí, a ja sa chcem posúvať dopredu. Netvrdím, že je ľahké so mnou pracovať, pretože som dosť náročná, ale viem, že keď je človek len priemerný, nikdy nedosiahne čo chce.

Vyvolať konflikt je jednoduché, ak vidíme, že náš kolega, je už "naštartovaný". Ale ako tento konflikt urovnať, aby sme mohli prísť aj zajtra do práce, a zažili tam pokojnú pracovnú dobu, bez negatívneho napätia, ktoré v takých prípadoch medzi kolegami je? Je správne sa ospravedlniť? Určite je ospravedlnenie na mieste, ale čo ak necítime vinu, ale naopak krivdu, pretože kolega v práci nám ublížil, napr tým, že tento konflikt začal riešiť mimo nás?

Možnosti ako riešiť konflikty ponúka zaujímavý článok, ktorý sa oplatí prečítať...