Určite už každý z nás bol určité obdobie nezamestnaný alebo navštívil Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Taktiež má každý z nás skúsenosti s dlhými až priam nekonečnými radami, kde je potrebné každý mesiac sa hlásiť. Môj osobný prvý zážitok s UPSVAR bol po dokončení strednej školy ďalej na VŠ som nepokračoval tak som sa musel ísť nahlásiť. Samozrejme, že som tam nešiel sám bolo nás viac či už bývalých spolužiakov alebo aj kamarátov, ktorí tiež ukončili strednú školu.

Tak teda v počte asi 5 sme sa vybrali nahlásiť sa. Samozrejme, že sme mali čas a išli sme až na poslednú chvíľu bolo to niekedy v septembri. Cez leto nejak nato človek nemyslel a napokon sme aj všetci mali nejaké brigády a nebol čas chodiť niekam sa hlásiť. Samozrejme, že doma mi hovorili choď skôr lebo na poslednú chvíľu je tam strašne veľa ľudí, ale ja som si s týmto hlavu nelámal, myslel som si, že tam jednoducho prídeme nahlásime sa vypíšeme potrebné veci a o 10 - 15 minút sme všetci vybavení, ale samozrejme, že to bol omyl. Keď sme tam vošli bolo tam vyše 50 ľudí z toho asi 70% študentov ktorí čakali presne na to isté čo my, ostatok boli naši čierni spoluobčania a ešte nejakí ľudia ktorí tiež čakali. Po príchode ku dlhým radom som si samozrejme nemohol nevšimnúť bezdomovca ktorí sedel no už skoro ležal na lavičke a mal obviazanú hlavu obväzom. Samozrejme, že bol opitý na mol, zapáchal, kašľal a vedľa neho tam sedela aj stála jeho partia, ktorá bola tiež dosť posilnená alkoholom.
Po tomto čo som videl som si povedal no super a to tu musím stáť ešte vyše 2 možno aj 3 hodín. Tak teda som si to aj vystál spolu s kamarátmi po úmorných 2 a pol hodinách státia a tlačenia sa vpred konečne došiel rad na nás a tak sme postupovali po 2 dnu.Keď sme boli vybavení, každý z nás mal svoju "kontaktnú" osobu ku ktorej sa mal ísť hlásiť každý mesiac. Ešte pred tým sme boli na nejakom všeobecnej prednáške čo a ako. Prešiel mesiac a ja som tam musel ísť znova, prácu som ešte nemal tak zas tam čakať hodiny, v nevetranom priestore. Samozrejme, že moja kontaktná osoba zastrešovala aj okolité dediny kde je našich čiernych spoluobčanov až až tak som to mal veľmi pestré.

Ponúkli mi nejaké ponuky ohľadom absolventskej praxe ale nič z môjho oboru, neskôr som si nejakú absolventskú prax nakoniec vybavil a myslel som si, že je koniec s úradom práce a hlásením. Myslel som si, že na úrad práce budem musieť nosiť len dochádzku ale oni mi podotkli že sa budem musieť aj napriek tomu hlásiť tak som sa veľmi "potešil".
Počas absolventskej praxe som sa aj snažil informovať o nejakých kurzoch, ktoré by mal Úrad práce poskytovať ale aj to márne vždy ma nejak odbili aj keď som si to dožadoval a vždy sa pýtal. Samozrejme, že oddelenia medzi sebou nekomunikovali a niektoré tety ktoré tam pracujú 35 rokov nie sú veľmi príjemné. Z toho všetkého som mal pociť, že mne ten Úrad práce nepomáha ale len priťažuje.

Ďalšia vec ktorá ma veľmi nepríjemne prekvapila bola, že tie ich "ponuky" práce boli aj niekedy zaujímave a ak som sa opýtal tak len odvrkli alebo sa vyhovorili alebo dokonca povedali, že to už je staré a nikoho tam neberú. Toto mi veru nepripadalo ako poskytovanie informácií o voľných miestach. Len toľko moja skúsenosť s Úradom práce. Chvála Bohu som teraz zamestnaný tak tam nemusím ani len vkročiť. Úrad ktorý som navštevoval si neplnil povinnosti ani zďaleka.

Kompetencie úradov práce, sociálnych vecí a rodiny