Stalo sa mi to, keď sme kopali zemiaky a malo sa ísť domov. Nikdy ma motorky nelákali. Preto nechápem, prečo som šla k bratovej motorke. Brat sa usmieval, dokonca mi aj radil, ako naštartovať, ako sa ovláda a podobne. Samozrejme, že mi to nešlo, tak som si vystúpila. Avšak brat povedal "Tak poď si sadnúť za mňa. Ukážem ti to. A prestaň sa báť, veď to nič nie je." Tak som teda šla. Ako sme išli po rovnej ceste tak sme sa dostali k strmému terénnemu kopcu nadol. Chcela som vystúpiť, avšak brat pridal a znova ma vysmial "Čo sa bojíš.. týmto kopcom som šiel veľakrát." No samozrejmem, mykla som sebou a stratili sme rovnováhu a spadli sme. Celý pád som zabrzdila kolenom, takže brat z toho vyšiel dobre. Ja som pociťovala nenormálnu bolesť. Je tam nepekná odrenina a pravdepodobne s tým pôjdem aj na chirurgiu je to nepekne opuchnuté. Našťastie voda sa mi tam nedostala a s kráčaním mám menší problém a o behu ani nehovorím. Cvičenie musí počkať.