Saje si jemne a pomaly,
odporné stvorenie svetla.
Kým vy ste ma klamali,
vliezla vám ticho do svetra.

Plazí sa vláknom k srdcu,
sliny jej tečú hoc nemá žľazy.
Spieva si pieseň srdcervúcu,
Ako jej deti zjedli žaby.

Prisáva sa pod bradavkou vľavo,
a vpúšťa látku chemickú.
Odsať ti krvi na to ma právo,
a ti zas fóbiu panickú.

Jej sestra zatiaľ vliezla k stehnu,
a jemne nadčala si teba.
Pritom obede je stále v strehu,
nerada by skoro do neba.

Tvoje telo leží v bahne,
a oni maju hody.
Kto po zlobe prahne,
takto zbiera body.