Láska

Boli chvíle krásne,
časy, keď si mi skladal básne.
Boli chvíle lásky plné,
no prišli kroky milné.

Áno. Postupne sa vzďaľovala láska,
až nakoniec som od nej nepočula hláska.
Dotali sme sa do kruhu bez konca,
Láska už nebola náš hovorca.

A keď láska zavrela ústa,
prišla hrdosť, škriepky, pomsta?
Áno, asi sa to tak dialo,
hádok veľa, lásky málo.

Po hádke vždy udobrenie,
potom mäkké slová, chlácholenie.
Keď po hádke ma objala tvoja láska,
cez slzy som nevydala hláska.

Na chvíľu som verila,
že naša láska ožila.
No potom slnko vyšlo opäť,
a z našej lásky je zas obeť.
Zas je odstavená na stranu
a ja stránim tvojmu pohľadu.

Keď sa hádame posledný raz,
prebehne mnou mráz.
Že je koniec pochopím
a náhle zrak sklopím.

Úplné ticho zrazu nastane,
cítim na sebe tvoj pohľad.
Viem, že nepokoj medzi nami neprestane,
no slovo koniec trhá moje srdce.

Ty prerušíš mlčanie:
,, Láska, čo sa deje? "
Nedokážem dvihnúť zrak.
No poviem: ,, Máš ma ešte rád? "
,, Čo je to za otázku?"
odpoviem: ,, Naša láska visí na vlásku."
Do očí mi vhŕknu slzy.
,, Neplač láska, tá hádka ma mrzí."

,, A zas je to ako stále,
hádka, kúsky lásky malé.
Všetko je v poriadku hneď,
no po chvíli je láska opäť preč."
Ťažko vyslovím tieto slová
a srdce ma bolí, znova.

Keď odísť chcem,
zastaví ma tvoja ruka.
A pri tvojom dotyku mi srde puká.
Viem, že nepustíš ma preč.

,, Počkaj, prosím, neodchádzaj,
tu sa so mnou porozprávaj.
Ublížil som ti, viem,
no bez teba Láska, umriem!
Milujem ťa, ty mňa hádam tiež,
tak prosím ťa, nechoď preč.
Chcem ťa ľúbiť,
dať ti lásku
a tu ti chcem sľúbiť,
že už nikdy nevyvolám hádku.
Nikdy smutná nebudeš,
keď ostaneš, neoľutuješ.
Zostaň so mnou, Láska, prosím!"

Konečne ti do očí pozriem,
že sú plné lásky uzriem.
Tvoj dotyk je zrazu iný,
keď pohladíš ma, na tvári máš úsmev milý.

Pritiahnše ma k sebe bližšie,
spýtavo sa skláňaš nižšie.
A keď sa ma dotýkajú tvoje pery,
pocítim, že tvoja láska nemá miery.

Všetka váhavosť je preč zrazu,
pohli sme sa od bodu mrazu.
Si tak blízko ako sa len dá,
ľúbim ťa a aj ty mňa.