Ked som sa sem prihlasovala zistila som,že moje heslo je priezvisko mojej prvej velkej lasky a po pravde asi aj jedinej na ktoru dnes rada spominam.Ked som ho videla naposledy ,sice len z autobusu vynorili sa mi tie vtipne a zaroven bolestive chvile.Viete čo ma prekvapilo?To ,že som sa napriek tomu všetkemu čo sa mi premietlo v hlave usmievala.Dokonca ma napadlo ,že mu zavolam.hahaha, Simona dakujem ,že si sedela vedla mna a uviedla si ma na spravnu mieru:)Naše životy sa rozišli pred pár rokmi a bude to tak asi aj lepšie.Pred tyždnom v mojom živote nastala velka zmena.Skončila sa mi stredna škola, ako sa hovorí-klapla školní vrátka maturitu máš tak plav,zbohem nevinátka dospelost je skrátka stav.Hrdo som vykročila do sveta dospelých.Pracujem už dlhšiu dobu v takej malej kaviarni u nas.Je to tam fajn,šefoví su milí,nenarobím sa až tak moc.Prví problem nastal ked som sa dozvedela aku sumu budem dostavat každy mesiac na výplatu.Môj vyraz tváre hovoril za všetko a ústa som sa bála otvoriť,aby zo mňa nevyšla špŕška vulgarizmov.Po menšej dohode,prišla určita vec čo to narovnala.Hovorim si fajn s tym by sa to už dalo.Ale dotoho všetkeho mi kamoška oznamila že s nou možem odist do Ba.Praca by nebola naročna a zostalo by to v našom vyštudovanom odbore.Spolu s nami by išla ešte jedna blízka osoba.V podstate by som bola s užasnými holkami.Robotu mame istu na 4 mesiace a potom by sa snad niečo zohnalo.A teraz ta otázka.Mam odísť?Čo ked prejdu tie 4 mes.a ja sa vratim domov a tu už žiadnu pracu nenajdem(chapete- kríza+male mesto=katastrofa).V tom pripade budem musiet isto zostat v Ba.Ked som to povedala mame tak ta len skormutene pozrela a povedala "Ak raz odídeš ty sa mi už domov nevrátiš".Bojím sa toho ,že v jej slovách je velká pravda.Naozaj som v svete dospelých -riešim už podstatnejšie veci ako to čo si rano oblečiem alebo či mi najdu ten tahak počas pisomky:)Musím sa rozhodnút tak aby som nikomu neublížila a zároven nepremeškala jednu z šancí čo mi život ponúka.....bude to tažké.