Vyšla som na vrchol a kričím. Po obrovskej námahe je krásne vedieť, že to stálo za to. Stojím na vrchole a všetko ostatné sa zdá byť teraz tak maličké, všetky problémy akoby razom odišli so zlým vzduchom a kričaním. Kričím, až mám pocit, že vypľujem dušu, ale nedokážem prestať. Mám pocit, akoby to všetko zlo, starosti a všetky tie príšery v mojej hlave pomaly odchádzali a tak kričím, až kým nebudem detoxikovaná, a pripravená na nový začiatok. Je to však len jedna z tých neopakovateľných a nezabudnuteľných chvíľ, ktoré nič nezmenia, len doprajú chvíľkový odpočinok. Chcem tam ostať navždy. Nič mi tam nechýba, som na vrcholku sveta. Žiadne ľudské potreby ma odtiaľ nedostanú. Teraz som dokonalá, nadprirodzená, som všetkým, čím chcem byť. A takto je to správne. Noačo že utekám, čo iné sa dá urobiť , keď cítiš, že ťa zlo doháňa a ty už nevládzeš utekať. Nechcem, aby to niekto vedel. Proste si to chcem nechať pre seba. A viem, že to môžem skúšať vykričať. Kto je tu kráľ, aby mohol povedať, že to nemôže byť presne takto? Ale dnes už nechcem snívať, nechcem vojsť do svojho vnútorného sveta a vymýšľať si krásne rozprávkové príbehy, ktoré sa nikdy neudejú. Dnes chcem byť len na vrchole a vdychovať čistý lesný vzduch, ktorý dokáže v okamihu všetko vyliečiť. Dnes len ja a prázdna hlava, bez rozprávok. Chcem sa presne tu naučiť vyprázdniť myseľ na svoj povel. Nebudem sa ponáhľať, nebudem sa o nič snažiť a zbytočne brzdiť nezabrzditeľný život. Proste ostanem a na chvíľu všetko vypustím. Najväčšou chybou je priveľa premýšľať. Toto treba vypnúť, milión bolestivých myšlienok, ktoré k ničomu nevedú, možno len stále k tomu jednému. Každý deň jedna a tá istá myšlienka, ktorá zabraňuje v spánku, v úsmeve, v dobrom pocite, privádza na svet len nekonečný strach. Dnes ho tu nechcem, nezobrala som ho so sebou, pretože tu nie je preňho miesto. Nech je svet akokoľvek reálny a zlý, dnes mám so sebou len plný kufor dobrých a príjemných vecí. Len abstraktných, tie dokážu človeku oveľa viac ulahodiť, ako akákoľvek konkrétna materiálna vec. Sedím tu hore a prijímam to najlepšie, čo svet dokáže ponúknuť, dobrotu, silu a energiu a posielam ju ďalej, tým, ktorí ju najviac potrebujú, tým, ktorím sa neprávom krivdí, ktorí nedokážu bojovať. Tu hore nie je miesto pre sebeckosť, egoizmus, nespravodlivosť či zlobu. Som tu len ako bytosť povznesená nad všetky ľudské chyby, nedostatky, bez akýchkoľvek pocitov, ktoré by dokázali zabiť to dobré... Bez chybného tela, bez úst, ktoré dokážu napáchať veľa škody, bez rúk, ktoré dokážu vykonať tak pekelné činy, bez nôh, ktoré dokážu zaviesť na tak ničivé miesta. Kričím tak silno, až mi dochádza dych, už nemyslím, len zhlboka dýcham, pretože aj tri hlboké nádychy dokážu všetko zmeniť. Som ktosi iný, mám pocit, že aj svet môže byť v sekunde iný. Už nejdem dole.