Vždy keď som znavený,
chcem uzrieť očí jas.
Nechcem sa rozlúčiť,
či stretnúť smiem sa zas?

Vždy keď už zaspávam,
chcem začuť sladký hlas.
Na čelo pery ukladám,
nebudem dalším mužom z más.

A keď sa prebudím,
chcem vidieť tvoju tvár.
Je tvojím prekliatím,
že stále mám ťa rád.

No keď občas štastný som,
chcem aj tak teba vídať.
Som len skrachovaným básnikom,
čo učila si ho snívať.