učí ma, že sa musím stále za niečím hrnúť, pritom je jedno čo to je, hlavne nech to je. dôležité je stresovať sa, zháňať sa, neustále o niečom hovoriť. jedna aktivita nech strieda druhú, najlepšie ešte pred jej koncom, nech je v tom väčší chaos. hej, chaos je priam prototypovým prostredím dnešného sveta, veľmi vznešene sa glorifikuje ľudovým príslovím "inteligent sa vyzná v chaose". chce sa potom po nás, aby sme boli dostatočne inteligentní (za slovkom "dostatočne" sa nám skrýva, že niekto má patent na normu aj v oblasti inteligencie). ak máš na to, aby si zvládol život pod tlakom, nátlakom či hoci aj rajčinovým pretlakom, si hviezda. ak nie, tak potom tu vlastne ani nemáš čo robiť. výkon. buď ho podáš, alebo nie. nie? fajn, na čo tu potom si?
a sme doma... dnešná doba a priestor v ktorom dýchame sa nás snaží presvedčiť, že to čo robí človeka človekom, je jeho aktivita, výkon, to čo je po ňom vidieť, to čo je pre spoločnosť rentabilné. už nestačí byť, aby som mala svoju hodnotu ako človek. až vtedy keď zo mňa ty niečo máš stávam sa v tvojich očiach niekým. prostriedkom k dosiahnutiu tvojho momentálneho cieľu. ja pre teba nie som cieľom. ak som šoférkou tvojej rannej linky, hľadíš na mňa ako na niekoho, kto ťa každý deň privedie do práce. vlastne ma máš za to, za čo by si mal plne automatizované metro, ktoré vodiča nepotrebuje. a teda za nič.
keď budem veľká, chcela by som byť pastierkou oviec. prestať hrať divadlo na to ako má život vyzerať, chcela by som svoj život žiť. chcela by som poznať hodnotu človeka, ktorú má preto, že je a nie preto čo robí. chcela by som vedieť uznať cenu ľudskej námahy. chcela by som hľadieť na jednoduchosť a bezstarostnosť prírody a naučiť sa rozlišovať medzi tým čo je dôležité a čo vlastne ani nie je. chcela by som žiť v tichu, v ktorom by som mohla spoznávať nielen svoju, ale i tvoju tvár. chcela by som žiť v pokoji a milovať sa s každým okamihom dňa. chcela by som rásť v múdrosti bez titulov, v tej ktorá by vzpierala moju hlavu počas bojov. chcela by som byť odvážna keby šlo o moje ovečky a prejavovať im tak vďačnosť za mlieko a vlnu. chcela by som sa obliecť do pravdy a potom nechať v daždi zmáčať telo slobodou.
chcela by som byť pastierkou oviec.
pastierka oviec
26.09.2007 16:33:23
keď raz budem veľká, chcela by som byť pastierkou oviec. po pravde, už mi lezie tento debilný svet na nervy.
Komentáre
Krásny sen :-)
Ten posledný odsek je naozaj krásny, krásne poetický a je v ňom toľko múdrosti :-)
Držím palce, aby sa vlne dnešnej doby nepodarilo stiahnuť Ťa do prúdu ...
krásne....
chcieť je
teraz vážne..krásne otázky len ťažké odpovede:)