Čo teraz? Myšlienka, ktorá mi neustále nedá pokoj. Stojím na rázcestí a neviem kam sa vydať. Priateľ, ktorému som dala šancu, odpustila a verila, že ma miluje - opäť sklamal. Už mu neverím, už nechcem takto žiť. Chcem urobiť hrubú čiaru, ale váham ako. Je ťažké zabudnúť na 8 rokov bláznovstiev, na 5 rokov krásneho vzťahu, či dokonca 1,5 roka spoločného života, ktorý som plánovala do smrti. Včera som sa cítila, ako by už prišla smrť...

Môže niekto ľúbiť a súčasne ubližovať s inou? Môže niekto predstierať lásku? Môžem mu ja naivne veriť? Môžem, ale už je tomu koniec. Je potrebné sa odpútať a ujsť od všetkého.

Prečo sa mňa nikto nepýtal, či mi nevadí, že ma podvádza? Prečo sa ja mám prispôsobovať a donekonečna odpúšťať? Prečo sa ja mám cítiť zle - nechať sa ponižovať? Prečo?

Ja už nechcem a chcem začať nový život, i keď som z tých, ktorí sa stále pozerajú na minulosť ale žijú ďaleko v budúcnosti.

Plány na domček, psíka, zajačika, rodinu, spoločnú reštauráciu, hotel, dovolenky, autá, ... všetko sa zrazu stratilo, všetko je zrazu preč. A to všetko zahodil, kvôli čašníčke z práce. Nemám nič proti čašníčkam, ale nenávidím ženy, ktoré nemajú zábrany pred zadanými chlapmi.

Som zmätená, ale vládla som aj prvú noc sama v byte, hoci to nebolo jednoduché.

Zahodiť všetko na čom som postavila svoj život, svoju budúcnosť, človeka, ktorého som milovala najviac na svete a ktorému som všetko obetovala ma hnusne a opakovane klamal, a ja mu už neverím a bojím sa mu vôbec dovoliť ku mne priblížiť, pretože lásku stále cítim, ale aj odpor a zlosť...