Paríž. Každý , kto vie, akú krásu ukrýva, sníva o jeho poznaní. Bol to aj náš sen. Najprv manželov. Párkrát ho už videl, navštívil. S kým by ste sa podelili o poznanie Vy?? On si prial nás. Svoju rodinku. Prišla možnosť, blízkosť, čas. Tak sme tam vyštartovali. Ja som vytiahla svoju premastenú metlu Nimbus 2007 , manžel pre istotu ostal pri natankovanej Lagúne. Deti sa vozia radšej ako lietajú... preto zvíťazila väčšina. Sediac v našom vozítku trielili sme pre dvoma týždňami smer k nášmu snu. Na kolenách papier o histórii Paríža a všetkých naplánovaných pamiatkach. K histórii čohokoľvek som nikdy nemala vzťah. Dcéra ju miluje. Históriu. Tak sa volá tunajší dejepis. Mne bol tento predmet odporný. Asi som konečne dospela. Dospelácky som študovala ako a prečo a kedy...(však ma deti išli počas našich prechádzok aj prizabiť...za prednášky). V aute mi neverili...na vlastné oči uverili. V sobotu večer.
Cesta ubehla ako keď ja lietam z metra do metra, len taký fukot. Ani smetiari nestíhajú, a to už majú riadne metliská...(na starú strigu nemajú).
Naša navigátorka, familiárne prezývaná „jednoduchá Mária“ nás doviedla až pred hotel. Niekde v La Defense. Moderná časť Paríža. Síce trochu na okraji, ďaleko od mrakodrapov, ale tam niekde blízko bol historický Paríž, na aký som sa tešila. Ten bol pre nás ako predvianočný darček.
Ubytovať, „friško, friško...dobre, že je izba 4x3m“...hlavne, že máme kde večer svoje kosti uhrkotané zložiť. V ušiach mi už znel parížsky šansón od Edit Piaf . Chcela som tancovať...
Prvý dotyk Paríža nás zastihol pri Víťazný oblúk námestia Étoile . Hranatý obor, okolo ktorého sa točili samé štvorkolesové (aj dvojkolesové) nápadníčky. Každý si ho chcel obtočiť okolo prsta. Ale on tam stál pevne, ako policajt s rešpektom, a riadil dopravu okolo seba. Klobúk dolu, naozaj brilantne. Za celú dobu sa nikomu nič nestalo. Žiadne porušenie predpisu „prednosti v jazde po pravej ruke“, občas nervózny klaksón pre nerozhodnú vodičku na Smarte. Občas kľučkujúci a nohami sa popchýnajúci motocyklista. V tom dave motomraveniska ON.
Obtočili sme sa okolo neho, aby sa nám v plnej kráse ukázala slávna Avenue des Champs-Elysées. Som síce dosť slušná žena, ale ústa som nedokázala zavrieť a ten úsmev...Pár súkromných fotiek vykazuje môj šťastný úžas a detskú radosť.Alebo výraz debilka?? Neveríte?? Spýtajte sa toho množstva ľudí, ktoré v tej dobe pádili po tejto dvojkilometrovej ulici. Bolo ich tam ako maku v deviatich makoviciach.(Som si tipla)...Bola som naozaj ako šťastné decko...Som v Paríži!!!!! Všetky obchody, kaviarničky, stánky sme nestihli, na niektoré sme si iba "šáhli", iné odfotili....Pohľad pre ženy aj pre mužov...
Cestou po nej sa pomaly a isto zmrákalo a nám sa začalo vyjasnievať. Prečo je Paríž úžasné a lákavé mesto Európy. Postupne sa nám rozžiarili pred očami nielen svetlá ponáhľajúcich sa áut, ale aj celé okolie, ktoré na seba pútalo svoju pozornosť. Nevedeli sme, čo skôr vnímať, kde odbočiť a tak sme zvolili smer: Koniec Champs Elysées. Tam sa krútilo ožiarené ruské koleso, ale hlavne nás prekvapil rušný život. Akoby s pribúdajúcim nočným osvetlením pribúdali aj ľudia. Či už domáci, či návštevníci a my medzi nimi. Ľudia sa na seba usmievali, pomaličky kráčali buď hore, alebo dolu ulicou, ktorá zvučí svojim slávnym menom. Ponáhľali sa iba tí, pre ktorých to už nie je nič neznáme. Ja som si s rodinou vychutnávala každučký krok. Veď sme boli na dovolenke.
Pri obelisku, ktorý bol momentálne osvetlený viac kolotočom, ako svojou krásou sme pobudli dlhšie. Z jednej aj druhej strany na nás hľadeli majstrovské diela architekta fontán. Šumiacou vodou privolávali. V pozadí sa ukazovali pozostatky vplyvu rímskeho osídlenia. Osvetlené chrámy, ktoré ma tiež volali. Všetky tie historické pamiatky, osvetlené, uchované a volajúce. Nedá sa však sedieť na dvoch stoličkách. Poznáte to...
Zrazu nás oslepil iný zázrak Paríža. V diaľke začala žiariť, blikať a lúčom pretínala oblohu, akoby hľadala všetky svoje stratené duše, ktoré sa na ňu ešte neboli pozrieť. Slávna La Tour Eiffel.
Nebolo možné ju ponechať bez povšimnutia. Napriek únave v nohách, po dlhej ceste sem, rozhodli sme sa prizrieť sa jej zblízka na zúbky. Ako ináč, ak nie pešo. Deti už z mojich prednášok o vplyve rímskeho impéria na toto mesto začali pomaly šalieť, preto vďačne prijali zmenu témy. Pešia túra mala ale rôzne odtiene. Od palácovej (Petit a Grande Palais) po mostovú (Most Alexandra III.) až vežovú, svetielkujúcu (La Tour Eiffel) .. a naša dnešná konečná.
Nálada bola skvelá, nohy zúfalo kričali „bolí, bolí“...ale môj prvý deň v splnenom sne bol krásnou skutočnosťou. Bola som v nebi. Lietala som v oblakoch, aj keď moja Nimbus 2007 dostala kopačky. Našla som bod zeme, ktorý mi zahral najkrajší šansón. Sladký ako parížský krém.
Spánok nás zmohol a sen pokračoval. Môj azda najviac. Ráno ma čakala Cathédrale Notre-Dame de Paris.
Pokračovanie nasledujúceho dňa...v najbližšom čase. Dnes som sa vrátila v čase...pred dvoma týždňami som bola šťastným človekom...práve som kráčala Parížom.
Komentáre
Viky - som nadšená. Nový pohľad na svet, teda na mesto zaľúbených...
Teraz sa ešte sama prechádzam na vernisáži
Fantázia
Marti
extraordinary
Určite máš okrem fotiek rovnaké krásne pocity...a tie Ti nikto nevezme:))
supa
Páči sa mi vysvietená Eiffelovka akoby nad Karlovým mostom v Prahe
tá bolesť oči je to najmenej..
Ell
=)
Píšte na mail tara512@azet.sk
alebo na stránku celebritycamp.blog.sk ( momentálne na nej nič nie je, vymazala som celý obsah - cez 50 článkov )
nadhera
tara512
Laurencik
Heeej!
Slnkoslava
Vikinka...
Nielen, ze su z mesta lasky, ale citit z nich lasku...k tomu Tvoj originalny textik...posobia na mna uzasne pozitivne, vyzaruje z nich pohoda, nadsenie zo splneneho sna...len neviem, kto mal vacsie stastie -Ty na manzela, ci on na Teba?
ON SI PRIAL NAS - k tomu uz skutocne niet co dodat...♥
Hanka
TP, TP...
Od Teba je to pocta, veľmi si ju vážim, akoby som dostala medailu od predsedu správnej rady...za zásluhy:))) Ďakujem!!
Krásna nočná prechádzka
viki
Believer
máš odo mňa aj manžela poklonu..že si to dokázal... a držím palce aj na dalšie pokračovanie..:)
...ako predriemaný??:)
viki
Belív
tak zavidim iba 1%
viki
a este ma zaujal komentar Marthy:)))
aby bolo jasné
Balíme sa,ideme,čakajte ;)
laurencik
belív...
Teide
aky som rad
Vikina,
a ďakujem za osobnú pozvánku na parížsky krém .. to je moja najobľúbenejšia sladkosť :)
Pirátka
...dáme si dupľu...ale najprv si polietam, potrebujem prevetrať hlavu:)))
Vikina,
... a že pozdravujem opierača.. .ale tak zasa, aj ty máš na tom nejaký ten podiel... veď opierač bez strigy na metle by nebol ktovieakým opieračom :)))
veď
ak na Teba niečo lezie, pozri koľko má nôh..ber len tie s troma:)))
Vikina,
Ty
Pekne fotky
Vikina, očuj...
Always
piratka