Aké sú deti? No, predovšetkým zlaté, milé, jedinečné (čo človiečik, to originál). Sú však aj "minúty", keď sú neposlušné, neposedné. Viem o čom hovorím, lebo mám 20mesačnú dcérku. Niekedy by sa aj postrach Denis mal čoho prinaučiť. Ale napriek ktomu, nie je nič na svete, čo by nahradilo jen úsmev, pohľad, pohľadenie, božtek ...

ale je potrebne mat pri nich dobre nervy a vediet sa ovladat ..
a nielen tie najmensie, aj tie starsie, do 10r., naposledy, ked som bol na vylete s takymi "indianmi", skoro som osedivel :)
f.

Vraj ked majú rodičia deti v puberte začnú chápať ľudožrútov. Niečo na tom bude. Tá moja (14,45) je občas na zožranie. V škole seká dobrotu (vravia učitelia), doma akoby trpela schyzofréniou. Knihy, internet, telka. Občas si dáme výchovnú polhodinku a vysvetlím jej, že taniere treba umyť aj z opačnej strany, prach sa usádza aj vedľa skrinky a použité lístky z MHD jej už vkladám do topánok s nádejou, že ju napadne vyhodiť ich do koša.
Musím však uznať, že varí a pečie vynikajúco - to mi môžu niektoré mamičky závidieť.
1. apríla mi odmontovala myš od počítača, miesto nej som pri klávesnici našla plyšovú myšku. Bolo to síce náramne ergonomické, ale jak klikám tak klikám a nič. Ja som jej na oplátku nasypala za hrsť suchej fazule pod plachtu, reku vyskúšam či nie je princezná.