hm.. neviem, neviem. A dúfam, že to bolo myslené ironicky.

nepochybuj o mne..mily Christian..)))

síce nepochybujem, ale sa bojím, len neviem čoho: seba, teba, blogerov, blogov, alebo tej postele... je mi dnes smutno, som nevrlý... vrrrrrrr

bojazlivy prehravaju..)))..proč ti je smutno..pust si oblubenu muzičku..spoj sa s oblúbenou osôbkou.. a smutok pominie..hadam..)))..skus klik do obrazku myHits..možno ti padne vhod..a možno ani nie..)))ale..je to jedna z možnosti..)))

pustím si teda muzičku, niečo rezké, aby som neupadol do sentimentu... ale s osôbkou sa nespojím, moja mijovaná je pleč... asi až zajtla ju uvidím.... pleto som šmutný a nevllý... Ale aj tak som pri vývoji a spracovaní posteľných tém na pochybách....

a pri tých temach..nebud na pochybach..pri žiadnej teme..ber to ako povinnu jazdu..))))))))

idem do pelechu a som zvedavý,kde sa zobudím :)

a ako komu:))
dík za mometálnu miuzik..:)) pekný večer.

Viki..rado sa deje..hned ti štartujem.:())))

Tvoje rádijko. Ale tam tú onú pamätnú vetu, ani moc nie. Sorry.

ako o tom spieva Grigorov v piesni Dvaja. To je moja hymna. Ďakujem, Ellie. Ty nemáš chybu. Takýto pozdrav vždy poteší. Navyše, keď som to nečakala. Má Ťa rada.