Ak si niekto pomyslí, že za tým všetkým bola žena, nebudem sa s ním hádať. Práve som vtedy dokončil štúdium na strojarine, čo tiež mnohé vysvetľuje a ospravedľňuje ,včítane celého tohto blogu, a nevediac ako naložiť s poslednými prázdninami a  dal som sa spolu so spolužiakom Igorom nahovoriť naším  spoločným veriacim kamarátom na týždenný jazykový kurz  "SPEAK OUT ! " vedený americkými kresťanskými misionármi. Spolu s ubytovaním a stravou stál veľmi lacno - cca 600 Sk. Vydržal som tam dva dni a musel som ujsť.

Prvý večer som sa zoznámil s veľmi príjemným dievčaťom - neviem či ju nazvať dievčaťom alebo ženou - a viedli sme vo  všetkej počestnosti  veľmi príjemný a poučný rozhovor, z ktorého si vôbec nič nepamätám. Ráno dostal každý účastník kurzu  svojho američana, s ktorým mohol konverzovať na ľubovoľné kresťanské témy. Môj američan bol dosť dobrý v odrážaní mojich napochytro zbúchaných námietok. Keď som napríklad namietal, že Biblia používa veľmi zastaralý jazyk, keď hovorí o srdci ako o zdroji myšlienok a citov, keď predsa dávno všetci vieme, že srdce je len pumpa, ktorá sa pri rozrušení rozpumpuje trochu viac, odvetil, že Biblia je napísaná tak, aby jej ľudia porozumeli. "Rozumieš, keď ti poviem, že do tvojho srdca vstúpi pokoj?" . Rozumel som. Vcelku dobre naladený som prijal pozvanie na spoločné motlitby, kde som namiesto modlenia pozoroval ľudí ako sa dostávajú do akéhosi vzrušeného a usmievavého stavu. Tento zvyk pozorovať namiesto modlenia mi ostal dodnes. Vtedy som však nebol jediným pozorovateľom, pretože aj ja som bol pozorovaný  tou veľmi príjemnou diskutérkou zo včerajšieho večera. Nebolo to vlastne z jej strany pozorovanie, bol to len jeden krátky pohľad (súcitný, láskyplný, spojený s úsmevom ? ). Asi je to tak, že určité druhy pohľadov od veľmi krásnych žien dokážu priviesť osamelých a precitlivelých chlapcov k plaču. Skrátka prišlo mi do plaču a musel som utiecť von, hovoriac si , že takto sa asi uverí, nie cez rozum, ale cez  city. Hodinku som sa ukľudňoval, hovoriac si aký som trápny, že sa jej musím vyhýbať, ale že to bude v pohode a nejako už ten jazykový kurz dotiahnem do konca. Obedovať som neobedoval, iba som sa potuloval a ukľudňoval. Keď som dorazil na izbu vyzval ma môj veriaci kamarát,aby som si dobre poobzeral môjho spoluneverca Igora, či sa mi nezdá na ňom niečo zvláštne. Kedže sa mi nezdalo,bol som informovaný, že môj spoluneveriaci priateľ, s ktorým som ešte včera večer žartoval o večnej nude v nebi, uveril. Kôli priateľovej slabej angličtine si jeho američan zavolal na pomoc onú veľmi prjemnú dievčinu a spolu s ním rozprávali a modlili sa až uveril. Vraj vždy niečo tušil, ale teraz uveril. To už bolo na mňa priveľa, dostal som strach, zbalil som si svoje veci a odcestoval som domov.

Asi tri dni sa ma držala akási povznesená nálada, na stanici som kúpil malému cigánčaťu v potravinách všetko,na čo ukázalo prstom, za čo ma nazvalo veľmi dobrým ujom, sprievodca vo vlaku si mal ku mne chuť prisadnúť a len tak sa rozprávať a rodičia doma tiež. Potom ma to prešlo a Igora mimochodom tiež.