tak jemne drsné, láskavé i silné... ich kresba ma fascinuje... pokúšam sa pochopiť v nich tvoj život... ryha po ryhe si pýta byť prečítaná... a ja pozorujem, ako sa ti mení tá kresba... vždy je iná... keď si veselý a nič ťa netrápi, vtedy sa aj tvoje ruky smejú, ukazujú sa svetu v plnej kráse...
keď mávaš mi na rozlúčku, schováš smútok v tvári... no ruky prezradia ťa, len čo ich dvíhaš nad hlavu... plačú... rada hladím tvoje ruky, hodvábne a krásne... chcela by som ich bozkom obdariť... pozerať sa na ne, keď sa menia... cítiť ich na svojej tvári, keď sú šťastné... ochrániť ich pred smútkom...