Asi by som nemal pozerať tak často Fight Club. Možno by som nemal čítavať sprosté knihy a už vôbec by som nemal tak dlho makať. Nech je môj prínos akokoľvek zdanlivý. Mica vystupuje z elegantného Bentley, zaklapne dvere a odchádza nakúpiť.
Asi niečo špeci na večeru.
Alebo len tak pokecať so svojimi menej šťastnými, či „šťastnými“ kolegyňami do reštiky za rohom.
Asi by som nemal húliť v open space.
Asi ma to zas nejak zvlášť neberie.
Povolím si kravatu a potom ju znechutený hodím do koša. Polyester, či iný sajrajt za 10 Eur, Marks n Spencer. Takých kravát si môžem kúpiť hafo a predsa nebudem k elegantnému Bentley o nič bližšie, než k elegantným plným trojkám v červených topánkach. I keď... Vždy si môžem stiahnuť nejaké porno a spraviť si to na legendárnom záchode s bidetom kam sa kedysi chodieval maľúvať senior, senior manažment. A potom ma možno môžu vydrbať chlapíci z jednej z tých superkonzultantských spoločností s prehadzovačkami na tú či onú stranu a obhrublým manuálom plným fráz ako: „čo keby sme to skúsili takto...“
Alebo by ma mohli vykopnúť z prostého dôvodu, že na mňa zúrivo pomrkáva smoke detector vzhľadom na to, že stojím za sklom n-tého poschodia anonymnej kancelárskej budovy mesta v škraboške typu veľko-
Asi to aj tak neurobia.
Práve som bol zjebaný jedným manažérom za to, čo mi prikázal druhý a ja tak veľmi neznášam, keď ma oslovujú: „p. kolega“ a jediné, na čo sa napriek tomu zmôžem je dávno po pracovnej dobe páchať vleklú samovraždu cigaretovým dymom. Malá utajená kancelárska vzbura v ktorej som sám sebe sarkazmom a elegantné Bentley za oknom je tak lahodne ironické, rovnako ako jeho prvá dáma.
Eeeverythingsolrajnowories.
Spoza rohu vybehne superboss a vlepí jej na líce pusu. Dotknú sa ruky a potom tá druha skĺzne na zadok a poberú sa smerom k hriešne drahým bytovkám dnes cudne zahaleným do nevinnej bielej, z ktorej vykúka len kúsok terasy zvodného mezonetu.
Predstavujem si ich nahé a spotené telá, spojené v extatickom akte telesnej lásky, vystupujúce z hustej bielej hmly ako provové figúry dávnych božstiev personifikované do mojej súkromnej verzie Titaniku.
Mrknem na monitor a zapálim si ďalšiu.
A ďalšiu.
A ďalšiu.
Alarm snáď nefunguje.
Je mu to jedno. Whateva.
Pre dnes to balím.
Irónia.
Komentáre
Vitaj Henry, ku ktorému obratníku sa vydávaš tentokrát?
uz som to raz pisala
tam podľa mňa žiadne extatické akty nebudú
dnes iba tri vzdychy?
ale drahááá :)))
na take bentley