Autorom nasledujúcich citátov a myšlienok je Sully Prudhome (1839-1907), francúzsky básnik, spisovateľ a filozof, držiteľ prvej Nobelovej ceny za literatúru.

        Vieme len to, na čo sami prídeme. Dobre vyučovať znamená naučiť objavovať. Zaujímať sa o niečo znmená vydráždiť zvedavosť tak, aby sme ju uspokojili, to znamená predchnúť nádej zvedavosťou.

        O človeku, ktorý rád sníva, si myslíme, že nežije, ale on je iba neprítomný, jeho vnútorný život je taký intenzívny, že z neho neprenikne nič navonok.

        Byť matkou je opojné, byť otcom dôstojné.

        Klasické vzdelanie má tú zlú stránku, že udržuje v ľuďoch nemenný a tradičný spôsob nazerania na svet. Vidíme ho iba cez okuliare, ktoré nám oficiálne založil na nos, a musíme vynaložiť neuveriteľnú námahu, ak chceme vidieť veci len očami našej vlastnej inteligencie. Z toho vyplýva, že všetci hovoríme rovnaké nezmysly o bohu a nepoburuje nás ani predstava vojny, tak veľmi sme si zvykli na Cézarov. Z toho nakoniec aj vyplýva, že spoločnosť sa udržiava všeobecnou zaslepenosťou. Práve kvôli tomu všetkému, čo je exaktným vedám cudzie, by sa mal učiteľ sústrediť na rozvíjanie myslenia abstraktným spôsobom, aby žiak mohol uplatniť pri skúmaní morálneho poriadku účinné, ale slobodné schopnosti. Priznajme si, že takto sa vzdelávať nedá.

Cnosť, rozkoš - dve sestry smrti: jedna vás zbaví radostí života, druhá vám ich zhnusí.

        V nadšení sme naozaj schopní veľkých skutkov, ale ochromuje nás triezvosť, ktorú si vyžaduje ich uskutočnenie. Naše rozhodnutia majú väčšiu cenu ako naše činy, lenže cnosť spočíva v činnosti. Nadšeniu chýba už len vytrvalosť, aby mohlo byť cnosťou; je to cnosť bez vytrvalosti. Nadšenie je improvizovaná cnosť.

        Diela poloučencov sú vo všeobecnosti ťažšie pochopiteľné ako diela ozjstných vedcov.

        Neraz nás prekvapí, aké ťažkosti majú pri prejavoch niektorí ľudia, inak veľmi učení. Možno je na vine jazyk, ktorý nie je vždy taký jasný, aká hlboká je myšlienka.

        Poézia je vzdych srdca, vystupujúceho z brehov.

        Poézia je vesmír zhudobnený srdcom.

        Poézia je často iba umením prispôsibiť myšlienky slovám.

        Dokonalosť v básnickom umení je to, že na vyslovenie myšlienky si poslúžime slovami, ktoré si vynúti rytmus. Veršotepec skladá svoju myšlienku na slová, ozajstný básnik podriaďuje slová myšlienke.

        Keď skutočný umelec dosiahne určitý stupeň vzdelania a skúsenosti, dokonale vie, proti čomu sa v jeho diele nedá namietať; nech sa toho zanovito drží, a potom už nebude dbať na kritiku, ani sa jej báť.

        Dobrý sochár urobí majstrovské dielo aj z busty hrbáča.

        Vo všeobecnosti je viac pôvabu v pohybe ako v tvare.

        Pôvab je poddajnosť tvaru. Stačí zabudnúť na svoje telo, nenájdeme nič dokonalejšie vo vesmíre.

        Hudba je skutočne veľká objavovateľka, vyjadruje priamy bezprostredný vzťah medzi srdcom a jeho konečným objektom, ktorý sa nazýva Nebo.

        Túžiť znamená dúfať; alebo ešte lepšie: kto túži, dúfa. Čo je nedosiahnuteľné, po tom netúžime.