Môže ísť len jedným smerom bez zastavenia. Ide sa mu hladko komfortne, keď sa správa rozumne. Jeho životná úroveň rastie, všetky jeho potreby sú uspokojené, preto nemá zmysel sa búriť. Potrieb má mnoho, vlastne stále viac, lebo ku tým prirodzeným sa pridáva množstvo vsugerovaných reklamou. Množstvo potrieb ho udržuje v otroctve. Je vykorisťovaný, ale môže si dovoliť všetko to, čo vykorisťovateľ, preto si svoje otroctvo ani nevšíma. Veď ani vôbec ťažko fyzicky nepracuje, namáha skôr nervy ako svaly, skôr riadi ako ťažko fyzicky pracuje. Keby si to aj náhodou všimol a vzbúril sa, tak sú tu staré dobré donucovacie prostriedky ako strata platu, súdne postihy a polícia, ktoré ho zaradia späť do pracovného procesu. Novšie metódy donucovania mu odstrihávajú ešte aj túto vnútornú dimenziu, t.j. schopnosť vzbúriť sa. Odmietavé správanie je prehlásené za neurotické a choré. Myslieť sa má pozitívne a nie negatívne, teda jedným smerom. Negatívne myslenie vraj nikam nevedie. Masová produkcia a distribúcia spôsobuje, že sa človek-subjekt stráca v objektoch a identifikuje sa s nimi,čím sa odcudzuje sám sebe. Pokročilá industriálna spoločnosť je ideologickejšia ako navonok vyzerá. Jej ideológia sa skrýva vo výrobnom procese. Ideológie ako kresťanstvo, zen-budhizmus a existencionalizmus sú do nej zakomponované ako zábavka po práci, čím strácajú silu skutočnej opozície. Umeniu je odobratá jeho transcendentálna sila (sila zdráhať sa, sila po slobode), tým že sa umelecké predmety zaradia medzi veci bežnej spotreby.

Cestou von z tohto otroctva by bola plná automatizácia práce.  Bolo by to prerušenie puta človek - stroj, čím by vznikol voľný čas na osobné a spoločenské veci. Skutočným pokrokom namiesto súčastného zdanlivého by bolo odstránenie práce. Najvyššia možná automatizácia nejde ale dokopy s terajšou spoločnosťou, založenou na vykorisťovaní ľudskej sily. Pracovný čas musí prestať byť dôvodom na odmenu.


Úvodom  Šalamún  Lao - c´ Platon  Diogenes  Epikuros Descartes  Schopenhauer Marcuse