Som tak dneska rozmýšľal keď som išiel autom... Nenapadá ťa niekedy otázka, prečo vlastne žijem, prečo som na svete práve ja??? Aký je tvoj účel?
Lebo ak je tvoj účel nejaký - nie neistý - znamená to že musí existovať aj osud z čoho zase logicky vyplýva, že nech urobíš čokoľvek nič nepokazíš... Ale toto vyzerá tak nepríjemne, akoby ťa to podvedome nútilo k pasivite a celkovej apatii, ktorá ťa paralyzuje a prakticky ti bráni vykonať niečo zmysluplné...
Ale ak vezmeme do úvahy druhú variantu - a síce že osud neexistuje - spätnou implikáciou nám z toho vyplynie, že nemáš vlastne žiaden konkrétny purpose to live. A to je tiež také trochu deprimujúce - pocit zbytočnosti a nepotrebnosti, či dokonca brutálnej redundancie sa ti tlačí nekontrolovateľne pod kožu...
Preto sa pýtam - čo je lepšie (horšie) - byt nadbytočný, alebo pasívny??? Z tejto situácie sa však akoby sama generuje otázka: Nie je redundancia a pasivita vlastne tá istá pani, akurát v inom kabáte???...
Komentáre
komentar
Myslím si
osud, nie osud?
ad dmiba
budoucnost
Neexistuje zadne kdyby. Resp. kazda veta, ktera zacina "kdyby..." je redundantni :-) Tzn. nelze ovlivnit minulost a protoze budoucnost je minulost nelze ovlivnit ani budoucnost. Neexistuje moznost volby budoucnosti. Vse co delas vytvari pouze minulost a minulost je jenom jedna.
Co s tim? Uzivat si toho, ze jsi a myslet na budoucnost ehm minulost. ..stejne vsechno dopadne tak jak dopadne
ad petr