Zatlačil silno viečka, keď uvidel o koľko čiarok sa na nóniuse vychýlila ručička váh.
„To nie je možné. Musím ísť na WC. Vyzliecť ponožky, slipy, tielko. Čo ak majú viac kíl?“ Počujem šomranie mojej polovičky.
„Nie, nie. To sa nemusí, ja aj tak vidím metrák!“ Zaironizovala som si maznavým hlasom.
„Dosť! Žiadne vyjedanie! Zajtra nevar. A vyhoď všetky koláčiky! Nakúp ryžové sucháre! Musím, tie maškrty vytriasť“ Letie rozkazy do mojich uší.
„Drahý môj, ja ti nekážem tie koláčiky dve hodiny koštovať. Za nimi arašidy chrúmať, minerálkou zapíjať a potom kávu vychutnávať.“
Na druhý deň sa u nás objavil balíček, dovtedy nepoužívaného semená. Taký malý. Nevšímala som si ani balíček, ani polovičku. Za pár dní sa veľkosť balíčka zväčšila a ja som už začala k jeho obsahu byť podozrivá. Obsah zmizol behom hodiny. Semeno tak polovičke zachutilo, že sa ho začal domáhať dennodenne vo väčšom množstve. Tak to nie! Hádam sa z neho nestal závislák? So svojím semenom sa nechcel s nikým podeliť. Denne meral cestu do predajne, aby si ho zaobstaral. A nie hocijaké. Kvalitné! Maslovobiele, nevysušené, pukavé. A jeho chrúmanie trvalo ďaleko dlhšie. Jeho lietajúce pozostatky už neostávali na podnose. Ale i okolo polovičky. Aj Rozela by sauživila.                                                    

Dávky sa zvyšovali a moja polovička je už závislá! Jeho spokojnosť sa usadila na perách a v očiach. Ručička váh sa začala vykláňať na druhú stranu. Spokojnosť sa usadila aj  na jeho plecia a na mojich zničujúca závisť. On sa „stráca“ a ja nie?! Aká to nespravodlivosť! Potom som si uvedomila ticho, striedajúce sa s chrumkaním. A začala som sa usmievať i ja. Viete prečo?
Vychutnávanie si semena má dve výhody:
umožňuje v kuse žuť nekonečné hodiny a popritom ho zasýti. Nepociťuje hlad. Nemusím sa starať, čo bude mať polovička na večeru. Stačia dva balíky semena.
Druhou výhodou je, že nemusím toľko odpovedať, lebo polovička má takmer zatvorenú pusu. Nedá sa rečniť, keď musí perami a zubami vyhrýzť semeno. A nie nadarmo sa hovorí, že ticho liči. A moje uši to už po toľkých dňoch voľna potrebovali.  Niekedy aj ja túžim to semeno vylúsknuť a keď sa pekne usmejem a požiadam, som i ponúknutá. Ja ale nie som schopná ho toľko zhltať, ako moja polovička, čo je zasa nepochopiteľné! 
Jedinou  nevýhodou sú zbytky. Akoby to bol Alexander Veľký alebo malý a nie človek.

 
Natíska sa otázka: „Mám tú závislosť nekompromisne zatrhnúť? Mám ju podporovať a stať sa sama závislou?“ To semä je chutné a hlavne zdravé. Aj keď zas viac pre pánov ako dámy hm hm.

Stáva sa pri takejto dávke človek závislákom?