Cesta do neba
Stretnutie sma si dali na autobusovej stanici a ja som už tradične prišiel medzi poslednými. Gitara na mojom pleci od šťastia podskočila keď zbadala svojich dvoch príbuzných. Po nasadnutí na pekelný stroj začala nálada rapídne gradovať a po omeškanom príchode posledného z učiteľov sme vyrazili za naším cieľom. Po dlhočiznej hodinke sme vysadli a išli si oči vyočiť nad krásou prostredia a začali sme dúfať, že nám náš pobyt nič nepokazí.Deň prvý
Vyšľapali sme si povinných dvadsať metrov k penziónu a čakali na porozdeľovanie izieb, tu sa začali menšie problémy, keď sa ôsmi z nás museli kvôli nedostatku izieb nasťahovať do inej chaty, ale aj keď to troška zamrzelo, nezničilo to náš optimizmus. Nakoniec to dokonca vypálilo perfektne, keď sa partii, v ktorej som bol ušla izba s vlastnou kúpeľňou. Nasledoval príhovor učiteľov, pri ktorom nám učitelia oznámili, že sa kúpať nebude, pretože nemáme plavčíka. No najhoršie ešte len prišlo: "Večierka bude o dvanástej, potom už môžete iba potichu ležať na izbách."Unplugged concert
Asi o ôsmej sme sa traja ľudia stretli na balkóne s výhľadom na dvor a pri nás bola aj najlepšia gitaristka a multiinštrumentalistka "(chodec po oblohe)" a začala sa najlepšia akcia roka, kde sa postupne predstavilo to naj z domácej aj zahraničnej scény v podaní našej organizátorky (Anjelik, ktorý chodí po oblohe)Prvá noc
Po avizovanej večierka sa začalo divadlo, pretože na izbu sa nám dostala pekná kôpka showmanov, čím som neprišiel o koncert skupiny "Nuda" (aj keď myslím, že to bola skôr zábava), ktorý sa nášmu šikovnému kameramanovi podarilo zachytiť do digitálnej podoby a po vybavení autorských práv sa to raz možno dostane aj na pulty hudobných obchodov(melódia). Bol som svedkom aj vzájomného "súboja cti", pri ktorom naštastie nikto o tú svoju neprišiel. Jeden zo spolubývajúcich začal (ako každý výlet) baliť dievčatá z vedľajšej izby, čo malo za následok ďalšie minúty smiechu a vzájomného uťahovania si. A keď nadišlo ráno (5:00) zaľahli sme a zaspali ako zabití.Deň druhý
Zobúdzanie po 3-hodinovom spánku naozaj nie je žiadna zábava, ale raňajky už boli na stoloch, vplazil som sa do jedálne a na moje veľké počudovanie som zistil, že už nie je žiadne voľné miesto, čo znamenalo, že budem raňajkovať v druhom turnuse. Nič to, aspoň sa pozriem na druhú chatu, ako prežili noc odlúčení spolužiaci. Tam som sa dozvedel, ža sa poriadne nemohli ani rozprávať, pretože poliaci nad nimi sa neustále na niečo sťažovali. Najprv na hluk, potom na svetlo a nakoniec museli zhasnúť aj núdzové záchodové svetlo, pri ktorom hrali karty.
Po raňajkách nasledoval voľný program, ktorý som strávil hlavne hrou na gitaru a všeobecnou zábavou. Nasledoval zasycujúci obed a vychádzka, pri ktorej sme sa po triedach rozdelili na dve skupiny a každá vyrazila svojou cestou. Zažili sme nádherné popoludnie s triednym a k večeru sme si ešte zahrali plážový volejbal, ale prváci boli natoľko zbabelí, že odmietli medzitriedny zápas.Hrdinovia
[na to nemám slov]Opekačka
A začali sa prípravy na veľkú opekaciu párty. Špekačiek sa nakúpilo toľko, že by dokázali zasýtiť aj slona (ak by náhodou nebol bylinožravcom). Ja som zjedol dokopy asi štyri, a to som vôbec nebol najlepší!!! Počas opekania nám do rytmu hrali kapely ako: IMT Smile, Nedvědi, Nuda, Gladiátor, Nohavica, Elán a im podobný. Tentokrát nás na izby vyhnali o 10-tej, čo mnohých (mňa nevynímajúc) veľmi nepotešilo. Túto noc som, kvôli "neschopnosti" nových kolegov zaspal už o jednej, ale zábava pokračovala hneď ráno.Deň odchodu
Tu sa už naplno prejavil problém rodného domu, pretože takmer nikto sa tam vrátiť nechcel, ale tento deň by si zaslúžil názov "kofolový", pretože po vyčerpaní prinesených tekutín sme zistili, že 2,50 za 1dl tohoto moku je naozaj výhodná cena a nikto sa veľmi nešetril. takto sme prežili až do obeda a nastal čas odchodu, ktorý bol naozaj prekvapivo veselí.Útek z raja
Znova sme nasadli do autobusu a vyrazli na cestu. Po chvíli spolužiačka vybalila gitaru a tentokrát cesta trvala iba desať minút, ale keďže všetko má svoj začitok aj koniec, tak sme nakoniec vystúpili v našom nemenovanom meste a vybrali sa domov (neviem presne ako, pretože ja som musel utekať na vlak, aby som sa mohol doma vyspať z nevyspatosti).
Living in paradise (život v raji)
28.06.2005 23:10:54
(...Školský výlet...)
Od nedele do pondelka som spolu so svojimi 26-timi spolužiakmi okupoval izby v nemenovanom hotely neďaleko Domaše Aby toho nebolo málo, tak s nami bola ešte jedna trieda plná prvákov a traja učitelia...
Komentáre
paradise in paradise
spolubývajúci, kt. balil holky ich nebalil, len nadvazoval medzitriedne znamosti (ako jediny od nas, bol som to ja, priznavam sa)
hrdinovia - nakoniec su hodni tochto oznacenia - <em>"hrdinom nie je ten kto koná, ale ten kto nesie zodpovednost za svoje ciny."</em>
dakovacka
...
na to co sa patri
ja dakujem
Najviac sa mi pacilo predpoludnie na plazi a cesta tatrovkou.Dakujem, patri aj triednemu, ktory nam dovolil kupat sa a bol strasne tolerantny a ustretovy.A hrdinovia su pre mna fakt super chalani.A cudujem sa, ze co gnaag nespomenul nas prvy unplugged koncert (v nedelu vecer)na balkone pre asi 30 osob. Je to super vokalista!
skolske vylety
:(
aha
btw
2 b.
hrdinom nieje ten kto koná, ale ten kto nesie zodpovednosť za svoje činy.
Mala by byť vysvietená na domovskej stránke blog-u.
.
2 b.
2 Drozd
2 b.