Čo je to láska? To keď sa dvaja milujú? Keď matka miluje svoje dieťa? Keď vás, váš pes neopustí ani v najťažšej chvíli?
Láska je komplikovaná. Nerozumiem jej. Nedokážem sa s ňou stotožniť.
Je to láska? Nahodíte dvojzmyselnú tému a váš doterajší kamarát vás začne obdivovať priam uctievať? Samé správy, telefonáty, stretnutia. Je to láska alebo zúfalstvo?
Chceme s niekým byť len preto aby sme neboli sami? Myslím, že to čo si každý ľudský tvoj vyžaduje je spoločnosť. Nikto nechce byť sám. Samota nás bolí. Páli nás a my nedokážeme ujsť. Takže bol počin môjho kamaráta v tom, že hľadá spoločnosť alebo mám veriť skutočnosti, že sa po 3 rokoch čo sa poznáme sa zázračne rýchlo zamiloval?
Verím na zázraky no toto zázrak určite nebude.
Viem, že som hlúpa... Miesto rozumného vzťahu s človekom, ktorý má o mňa záujem, stále premýšľam o človeku, ktorý by o mňa ani nezakopol. Nedokážem na neho prestať myslieť...každú sekundu, minútu, deň. Je to neznesiteľné. Viem, že jediné čo on odo mňa chce je nekonečná vášeň bez lásky. No ja miesto prostého " choď niekam", premýšľam o tom aké by to bolo keby sme boli spolu. Užívali si slnko, teplo, seba. Láska alebo zúfalstvo? Neviem sa rozhodnúť. Neviem k čomu sa moje počínanie prikláňa. Som zúfalá zo samoty alebo som jednoducho zamilované dievča?..... neviem