On: Počuješ ma?! Otvor oči! No ták...(napäté ticho)

Ja: (vzlyk a následné prebudenie) Kde som?

On: Pri mne láska. Som pri tebe. Som tak rád, že žiješ. Lekári sú na ceste..

Ja: Lekári? Čo sa stalo? (pootočiac hlavu prameň krvi na zemi)

On: Asi si sa o niečo porezala. Nechtiac. Podľa všetkého si varila keď ti prišlo asi nevoľno z tepla a spadla si na zem pričom nôž letel tiež.

Ja: Nehoda? Nôž? Variť? Ja?!

On: Alebo mi chceš povedať niečo iné?

Ja: Aj by som chcela no bojím sa. Budeš ma milovať i po tom?

On: Myslíš, že keby nie bola by si tu?

Ja: Neviem.. Ty si ma zachránil?

On: Zastavil som ti krvácanie. Hoc krv sa ďalej rúti potokom no malo by ti to pomôcť než príde záchranka. Milujem ťa a budem s tebou nech by sa dialo čokoľvek.

Ja: Aj ja ťa milujem. Si mojím všetkým. Bojím sa, že zomriem. Že po tom všetkom, čo bolo ma pošlú priamo do pekla. Čo ak sa moja duša nedostane k Bohu?

On: Sľubujem, že sa dostane. No tým sa trápiť nemusíš. Budeš mať ešte dosť času aby si to všetko zmenila.

(Hlboký nádych ženy a odpadáva. Prichádza sanitka. Berú ju okamžite do nemocnice. V sanitke sa ešte na chvíľku zobudí)

Ja: Kde si? Bojím sa!

On: Tu som! Som pri tebe. Presne ako vtedy! Aj teraz som s tebou!

Ja: Kto vlastne si? Nikdy som nemala priateľa. Žila som sama.

On: Ja som ten, ktorého si tak veľmi milovala a snažila sa žiť iba pre mňa.

(Rozhovor pokračoval ďalej no uverejňovať ho nebudem. Lekárka pichla dievčine nejaké sérum aby zaspala. Lebo si myslela, že dievča blúzni z veľkej straty krvi. V nemocnici. Bolo presne 15:00)

Ja: Opustil si ma! Prečo si ma opustil?! Som sama! Bez všetkých! Kde si?!

On: Tíško ja som s tebou..

Ja: A kde sú tí takzvaní priatelia? A duchovný otcovia? Rodina? To ma všetci opustili?

On: Nie všetci nie. Som tu ja!

Ja: A kto si vlastne ty?

On: Som ten, ktorý ti zachráni život. Umrel som za teba na kríži. A umriem pre teba znova. Ak mi to dovolíš.

Ja: Budem žiť? Zomriem? Bojím sa..

On: Chceš zomrieť alebo žiť?

Ja: Neviem. Nikoho nemám. Som úplne sama.

On: A čo keby si začala slúžiť mne? Bola by si mojou priateľkou. Tou, ktorá by ohlasovala svetu moju veľkú lásku, ktorú ti dám pocítiť.

Ja: Ježišu môj, ja nie som hodna..(plač)

On: Ale čo by si nebola! Každý jeden človek je hoden mojej lásky. Každý človek je hoden novej šance. Choď do sveta a hlásaj evanjelium. Pomáhaj! Rob veci s láskou nie s krikom!

Ja: Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.

(Prístroje začali pípať. Dievča zomieralo no v očiach mala slzy a na perách úsmev šťastia. Po pár hodinách našli z ničoho nič vrecúško s krvou, ktorú táto žienka potrebuje. Lekárom sa podarí na poslednú chvíľu zachrániť ju. Po niekoľko mesiacoch ju púšťajú z nemocnice s podmienkou toho, že bude navštevovať psychológa. Súhlasí a pravidelne k nemu chodí. Rozpráva mu o tom všetkom a pomaličky premieňa nielen seba ale i jeho. Psychológ zisťuje hĺbku lásky tejto ženy a aj jej viery. Po pár rokoch pri adorácií)

On: Počuješ ma?

Ja: Pane si to ty? Dlho si sa neozval.

On: Čakal som na správnu chvíľu.

Ja: Počúvam ťa Láska.

On: Chce sa mi plakať milovaná. Stratila sa láska. Svet je šedý. Kde sú všetky moje farby?

Ja: Stratili? Kde? Veď sú všade navôkol.

On:  To sú falošné farby. To sú farby zla. Kde je láska? Chcem plakať keď pozerám na svoje dietky.

Ja: Ježišu môj, ako zmiernim tvoju bolesť?

On: Choď a miluj! Dnes je ten čas na zmenu! Toto nie je len pre teba i pre svet! Dnes začni odznova!